Pozývame:
Pi 10.5.2024
Košice @ Collosseum
EMPTY HALL OF FAME (CZ), SAMORAST (SK), ROŽAVA (CZ)
... ostatné koncerty
Vyhľadávanie:
Najnovšie fotky:
Najnovší rozhovor:
Najnovší report:
Najnovšia recenzia:
Najnovší cestopis:
Najnovší článok:
Naposledy naskenovaný zin:
Naposledy preložený text:
Najnovší recept:
MENTAL TENSION + MEDICATION TIME + FYASCO (SLOVENSKO, MAĎARSKO, CHORVÁTSKO, SLOVINSKO)
Autor: Fog | Počet videní: 1793
PROLÓG
Nápad na spoločnú tour s mentálmi padol prakticky v tej istej debate, ako nápad na spoločný split. Priebežne sa stanovil termín na prelome februára a marca. Kvôli Tónovej robote sme to museli dať takto cez zimu a naivne som sa domnieval, že v tom čase počasie už poľaví. Bol som naivný. Počas procesu sa pridáva Galo, čím sa pri osemčlennej posádke rozširujeme na tri kapely: MEDICATION TIME (Oli, Tóno, ja), MENTAL TENSION (Zelo, Kajo, Holub, Miňo) a FYASCO (Holub plus Galo).Bookovanie nebola vôbec sranda. Doma bol dátum jasný, Pešť skrz naše tamojšie puto tak isto. Popýtal som si hromadu kontaktov, hlavne Radko bol extrémne nápomocný. Díky bratranec. Správa strieda správu, málokto odpíše a v tom lepšom prípade ma posúva k ďalšiemu kontaktu. S neistým výsledkom. Je polka decembra a máme v podstate isté len štyri dátumy z plánovaných deväť. Pôvodne sme chceli ísť smerom dole smerom na Balkán. Ale trasa bola komplikovaná na booking. Salvatore posúva funkčné kontakty v Taliansku a celú situáciu finálne zachraňuje Denis, ktorý nám okrem dohodnutej akcie u seba a skvelému kontaktu v Ljubljane, bookne ďalšie dve akcie. Takže trasa sa priebežne zmodifikovala smerom na Taliansko, Slovinsko a Chorvátsko.
Chýba už len vyjadrenie z Milána, kde sa nás niekoľko týždňov držia v šachu a situácia sa nakoniec prazvláštne vyhrotí a končí to kolektívnym rozhodnutím dať day off. Každopádne je polka januára a môžem finálne rezervovať dodávku, lebo máme osem dátumov z deväť. Prichádza nápad s pomenovaním tour, nasleduje parádny plagát od Daniela s presným typom dodávky, ktorou pôjdeme a všetko je nachystané a dohodnuté. Už len dožiť.
PIATOK 23.2. Slimák pub Lučenec - Slovensko
Ráno sa budím, nastrelený z cestovnej horúčky, aj keď dneska sa ešte nikam nejde. Idem so segrou do Bystrice po dodávku. Zrána volá tiež nastrelený Tóno, že ide aj on. Fasa. O desiatej sme tam obe strany. Dodávka vypadá pohode, ale pozdĺž celej ľavej strany tučný šrám a škrabance. Tu a tam menšia odrenina. Pofotím, pýtam sa na históriu odretej časti. Nejaká temná pani nezvládla a šuchla do kopy snehu. Inak ale všetko v poriadku. Po ceste ma irituje neustále blikajúca kontrolka. Zisťujeme, že je to len informačná kokotina, ktorá radí, kedy preradiť. Dodávka však vypadá byť plne funkčná pre náš účel.Odparkujem doma a idem riešiť čo treba. Stretávka je večer priamo v Slimáku. Som tam už od siedmej. Chalani na dvoch autách blúdia a volajú, kde majú ísť. Sú odo mňa tristo metrov, ale Miňo nerozumie inštrukciám a chvíľku sa motajú, než finálne zabočia do správnej ulice. GPS chlapci, GPS. Ukazujem, kde zaparkovať. Miňo si nabehne a otočí sa v jednosmerke. Odpadávam. Stáča späť. Žiadni príslušníci PZ SR, žiadna škoda. Je niečo pred ôsmou. Hneď ako sa vybaľujú, vyťahujem splitká, ktoré sú čerstvo z lisu. Po preloženom termíne som chvíľu mal aj obavy, či to vydá do turné. Ale v Prahe ich pár dní pred naším odchodom obdržal a skompletoval Dano, následne doniesol do Blavy Holubovi a ten zase sem. Stíhame.
Stage nachystaný, ľudia nazbieraní v počte cca štyridsať kusov, čas spustiť. Prví FYASCO. Vidieť túto kapelu hrať, je vždy pecka. Silno muzikantské, nápadité, svojské. Jediná takáto kapela svojho druhu u nás. Strašne som sa tešil, keď sa pridal Galo a tým pádom aj oni. Uľahčilo to booking, keďže sme ponúkali kompletný line up troch kapiel aj s aparátom. Stačilo otvoriť dvere na klube a mať bedne na spev. Ale hlavne sme sa poskladali na výbornú. Každá kapela štýlovo kus iná, ale hudobne príbuzná a ľudsky sme fungovali všetci na rovnakých vlnách. Myslím, že sme si ako ľudia brutálne sadli. Dnes sa ale ešte celá odysea len začínala. Nabehli sme na to my. Nový set na turné s pár novými vecami. Hralo sa výborne, domáca atmosféra vždy robí svoje. Poslední MENTAL TENSION. Holub s nalepeným havranom na pleci a rytierskou helmou. Na hrad. Set samozrejme tlak. Chalani si ten svoj hrubozrnný pv dávajú s prehľadom a potrebným tlakom. Ľudia bavka, aj pohyb nejaký. Hlavne feeling večera je famózny. Niečo je pred nami. Ešte na začiatku. A celá tá atmosféra je cítiť vo vzduchu.
Všetka eufória sa prenáša na afterparty. Padajú panáky, brká, pivá, esencie. Keď len tak stojíme pri stole, nabehne tam týpek čo došiel zo Šurian a schytí Holuba zozadu a jebne s ním do stola s merchom. Položené drinky končia prevrátené. Holub sa pozbiera zo zeme. Lešuje nohy, cíti dačo. Obidve píšťaly obité. Neskôr sa zase v priebehu večera jebne do bicích. Hneď ho stade ťahám a už mu vypičujem, nech mu nejebe. Ja som starý fanúšik Jackassu, ale teraz musí všetko vychádzať a neni čas riešiť alternatívny scenár, že ti niekto z kokotiny odjebe bicie, čo berieš na tour. Každopádne odhliadnuc od tohto to bola masívna párty. Asi jedna z najsilnejších. Všetko bolo. Tanečky na operu, opité objímačky, hladkanie havrana v rohu, vláčenie Krista po chodníku. A genocída barových zásob. Nakoniec zatvárame lokál po tretej a pešo sa presúvame na dom. Ubalím jeden na dobrú noc ku pivku a uľahneme zanedlho na to. Zajtra hráme tuto za rohom, takže kopa času dospať.SOBOTA 24.2. DRRRPN, Budapešť - Maďarsko
Ráno musím venčiť psy, takže spím len pár hodín. Vstávam vybitý úplne, ale premáham únavu a opúšťam spiacu skupinu. Vraciam sa po desiatej a všetci stále pospatí. Neskôr sa dom pomaly prebúdza. Ideme dodávkou po veci, prvý tetris do kufra. Natlačiť bagetu a presunúť autá. U mňa osadíme nejakú platňu, kávu, brko, sprchu a všetky tieto pôžitky, čo spríjemňujú sobotu. Chalani si vyťahujú pálenku. Tesne po obede sa pridáva Tóno. Padnú nejaké fľaše apred treťou je čas vyraziť. Berieme Oliho po ceste vo Fiľakove, na benzínke vyriešiť diaľničnú a cesta je naša. Dnešný presun je našťastie krátky.Za dve hodiny sme tam, ideme rovno k Bendemu, ktorý to dneska organizuje. Ten to vyprogresoval a bookol ďalších päť kapiel plus rave afterku. Všetko v Dürer pivnici, ktorá má špecifickú atmosféru a navštevujem to miesto s Olim pravidelne. Vykladáme veci dávame sýtu večeru na jeho byte dvesto metrov od klubu. Fasujem šišky na večer a na oplátku fasuje Bende tri fľaše borovičky. Čaká nás pestrá sobota v Pešti. Presun s dodávkou, vykladanie vecí a chalani lešujú priestor. Sú tu prví krát a myslím, že zachytili atmosféru miesta. Veľká, industriálne pôsobiaca pivnica s kopou grafitov a nálepiek. Total DIY a ilegal spot. Usádzame sa v zadnej miestnosti na gaučoch, pokračuje sa v drinkoch a aj nejaká ta ciga pokoluje. Začína sa až o deviatej, je sedem a ako to tu poznám, určite sa bude meškať.
Priebežne sa presuniem do hracej miestnosti povykladať merch. Zvyšok drží pozície. Gala zalomilo a bublinká na paletách schovaný medzi vetrovkami. Je pol desať a idú prví ÖNKIIRTAS z Maďarska. Táto kapela je silne zaujímavá, sledujem už ich druhý koncert. Nápaditý hardcore punk namiešaný s rôznymi odbočkami a muzikantsky vyšpekulovaný. Majú svoj ksicht a to je dôležité. Kto má rád kapely, ktoré sa neboja vybočiť zo škatuliek, ten ich bude žrať. Silný a pestrý set. TORPUR z Poľska, rozložení s distrom vedľa mňa, idú po nich. Repetitívne vyriffovaný punk so šialene odídeným soundom má svoje čaro. Akurát sem tam sa skrz tú zvukovú húštinu stráca spev v tom. Ale strih to rozhodne má a neskôr s chalanmi mením kazetu. Domáci IRON STEEL so známymi tvárami vyprodukujú dynamický set thrashu s jasným motorhead odkazom. Rock and roll jak sviňa.
Čas na FYASCO. Zajebali taký set, že všetci v piči. Galovi spánok očividne pomohol a lieta s gitarou celým klubom, robí strašnú show a nedá sa z neho strhnúť oči. Pomedzi to hlášky v slovenčine. Odchod. Po sete finálne zajebe: "Díky. Popičovka jak kokot." Zíde dole, vravíme mu, že neskutočné niečo predviedol. "Dobrý som bol jak kokot!" Končíme z neho. Pán. Ide VÖRGAR. Nahustený crust európskeho strihu, ktorý stále tlačí na pílu. Neskutočný Bence za mikrofónom. Ten jeho hlas. V trojici, troška rozhádzane, ale o to intenzívnejšie. Ideme my. Cítim únavu a nedostatok spánku, ale rýchlo sa namotivujem. Odkedy som bol v pivnici na prvej akcii, chcel som si tu zahrať. Skrz moju chorobu minulý rok nevydalo. Dav už troška preriedený, je pol jednej, ale hrá sa parádne. Prakticky na polo domácej pôde. Akurát erárne bicie musím každé dve minúty napravovať, lebo ledva držia pokope. Inak spokojnosť.
Ešte posledné dve kapely. Domáci T1 sa chystajú dlhšie, ale zvukovo je to bordel. Ťažko sa v tom vyznať, spevy haprujú. Ako stojím pri merchi, prichádza ku mne rozbitý týpek. Či mu nedám zadarmo mikinu. Mindfuck. So stále nechápavým výrazom ho zruším. Príde ešte raz neskôr. Mu vravím, si požičaj, keď nemáš lóve. Odchádza zmätený. T1 dohrajú medzitým. Ide MENTAL TENSION. Je niečo pred druhou, na chalanoch ale nevidno únavu. Ľudí už pomenej, niektorí pomizli na nočné spoje zrejme. Set prebehne v klasickom duchu stredovekého pv. Rytierik robí show a slonia choroba sa rozlieha do priestoru. Mikrofón hapruje. Ale tlačia chalani, tlačia. Po druhej je dohraté a stage sa začína upravovať pre elektroniky. Odchádzame dozadu nahádzať veci do skúšobne. Keď je všetko zamknuté, tak prichádza zase týpek za mikinu. Má posilu. Kamoša, ktorého ukecáva, nech mu požičia. Ten chce ale najprv vidieť mikinu. Ukazujem mu. S nevôľou a odutým ksichtom naveľa požičiava forinty. Nemajú dosť. Groteska. Nakoniec mi dôjde trpezlivosť a stále do mňa hustí, tak zľavujem mikinu na výrobné náklady, len nech sa ho už zbavím. Zamknem veci a idem sa konečne flákať po priestore.
Elektronika jebe z vedľajšej miestnosti, my dávame chill na gaučoch. Vypijeme nejaké pivká, balíme a chalani medzitým míňajú zásoby nakúpeného proviantu. V určitom bode padne rozhodnutie ísť sa vyspať. Bende nás berie na byt. No, byt ako byt. Bývalé kancelárske priestory v prízemí malého bytového domu. Malé, ale útulné. Bende sa vracia do klubu, my ešte ubalíme a priebežne sa nejakým spôsobom poukladáme na podlahu o rozmere pár štvorcových metrov. Vykurovanú. Takže komfort. Gauč vychytáva Zelo, aj keď ráno preklína, že je dokrčený. Sú štyri hodiny, keď ma vypína.
NEDEĽA 25.2. Tom klub, Požega - Chorvátsko
Budíme sa okolo desiatej. O nejakú hodinu by sme sa mali pohnúť, dnes je dlhý presun. Nešoférujem, volant preberá Holub. Takže jasný wake and bake. Pozvoľna sa vytretí dáme dokopy a vyrazíme do klubu. Bende s kumpánmi furt na nohách. Speed tu ide. Aj včera sa poprášilo dačo. V jeden bod si jebli aj nejaký acid. Balíme veci, lúčime sa s Bendem. Zastavujeme sa pri obchode, kde dávame primitívne raňajky na parkovisku. Ešte ubalgin a čas vyraziť. V dodávke máme hype, nálada eskaluje a prichádzajú prvé interné vtipy, ktoré si pôjdeme celý trip. Spoznávame slová zo severského slangu. Zelo predvádza art of fart. Tóno ide od rána a pomaly zahajuje proces premeny na toxic avengera. Po ceste zastavujeme, lebo Miňovi je zle. Vystupujeme na odpočívadle, posádka ho motivuje imitovaním grcania. Neúspešne a Miňo to predýcha. Môžeme pokračovať. Posledná stopka na pumpe, kde majú pekne hnusnú kávu, strašne smradľavé hajzle a rozkošnú miestnu mačku. Na hraniciach veľké smiechy zo Zelovej občianky, kde je ešte s účesom na Kurta. Aj colníčka ho vysmeje. Ideme ďalej a ako sa približujeme k cieľu, začína totálne veterné snehové počasie. Vonka je úplne nechorvátsky.Prichádzame na miesto načas. Pár minút na to Denis. Klasické vykladanie vecí. Hráme v spodnej časti krčmy. V podniku je len zopár ľudí a dneska to bude očividne komorné. S tým aj počítame, sme v malom meste. V nedeľu. A v počasí, v ktorom určite bežného Chorváta von nedostaneš. Po dvoch silných nociach príde vhod troška voľnejší večer. Vyriešime spanie, ktoré Denis zabezpečuje a platí pre kapely z grantu. Tridsať metrov od klubu. Nachystáme stage a dostávame jedlo. Iba tu navarili pre oba tábory. Ideme naspäť a čakáme, či príde nejaký signál. Nič sa nedeje, tak to sami spustíme niečo po pol deviatej. Dáme tri verejné skúšky pre nás, majiteľa podniku, Denisa, Smoleho a troch platiacich. Veľmi uvoľnený priebeh a domáca atmosféra. Pred desiatou je po všetkom.
Ostávame dole, môžeme tam fajčiť brká, lebo je to vraj bezpečnejšie ako vonku. Aj keď nehrozí, že by domáci policajti boli ochotní v tom počasí vôbec vystúpiť z auta. Sŕkame výbornú ipu, ktorú nám čapuje majiteľ. Jeho výroba. Tóno drinkuje celý deň od Pešti a vo finále večera sa premení na toxic avengera. Tvár rozpustená v alko-nukleárnom výbuchu, ľavé oko na líci. Oli sa vytratí spať. S Denisom debatíme a dozvedám sa kopu vecí. Ako to tu riešia, ako čerpajú granty, z ktorých platia hostely pre kapely, výbavu na festivaly a iné riešky. Majiteľ má vlastnú značku piva a na okolí je dvesto lokálnych pivovarov. Majú špeciálny festival v zime, len pre nich ako pivovarníkov. V lete zase organizujú fest, kde v desať eurovom vstupe máš v rámci areálu okrem muziky všetko jedlo a pivá. Keď zoberiem do úvahy, kde stojí ekonomika tejto krajiny, tak sa mi nechce veriť, čo tu dokážu potlačiť. Bavíme sa aj o tom, že sem bežne chodí viacej ľudí, ale počasie a termín nezapasoval. Nemáme s tým najmenší problém, servis je neskutočný. Dostali sme neobmedzený prísun pivka, trávu, kvalitné spanie, jedlo a dokonca aj kartón majiteľovej ipy na cestu. Luxus.
Po pár príjemne strávených hodinách v suterénových debatách je čas ísť. Keď chceme vybrať veci, nejak sú na dodávke seknuté dvere. Hneď tam nabehnem posilnený ipou, že ako treba otvoriť. Samozrejme zafailujem a nasleduje okamžitý výsmech. Otvoríme, pobereme veci a keď chceme zabuchnúť bočné dvere, nejdú. Vyjebané z koľajníc. Jedna hodina preč, vonka mínus dvanásť a my tam stojíme v zlom rauši. Začíname to riešiť, nejak sa nám podarí odhadnúť problém a jeho riešenie. Z okna nad nami nás začína sledovať nejaká staršia pani s nachystaným mobilom v ruke. Galo zasahuje a podarí sa mu po zapasovaní spodnej koľajnice zapasovať aj vrchnú. Kráľ na druhú. Skúsime zatvoriť. Dvere sa zabuchnú a v tom istom momente nastáva enormný výbuch nadšenia sprevádzaný hučaním na celú ulicu. Víťazný gól vo finále hocičoho. Čistá euforická spontánna kolektívna reakcia. Zosynchronizovaná na stotinu sekundy. Nikdy na ten moment nezabudnem. Pani v okne môže ísť s kľudom spať. My tiež. Na ubytku sa smejem z posledného zážitku večera, keď pri snahe o otvorenie toxic avenger dotrhá celú paštiku. Čas osadiť seriózny spánok.
PONDELOK 26.2. Močvara, Záhreb - Chorvátsko
Budíme sa fresh. Včerajší večer bol skromný, ale presne to sme potrebovali. Kus zvoľniť. Pri klube sa počas balenia stretávame a rovno aj lúčime s Denisom, ktorý musí riešiť prácu. Ešte pre nás ráno zaplatil parkovanie, aby sme nemali patálie. Starostlivosť neskutočná. Ideme pešo do odporúčanej pizzérky. Pizza je výborná a sýta, nevládzeme dojesť. Do Záhrebu chceme dôjsť v predstihu, aby sme mali čas pokukať mesto. Cesta neskutočne na piču. Husto sneží, na diaľnici sú záveje a každý za sebou necháva hustú snehovú stopu vo vzduchu. Vychytali sme v Chorvátsku arktické počasie. V určitom bode nám niečo jebne zozadu do kolesa, zrejme kus ľadu. Zanedlho po vstupe do mesta začína svietiť kontrolka, že klesá hustota zadnej pravej pneumatiky. Odbáčame na prvú dostupnú benzínku. Neviem skontrolovať ani dofúknuť, lebo ma nepustí kokotsky pripáskovaná puklica. Prichádzame ku klubu. Parkujem a pozerám display a hladinu tlaku. Klesá. Fasa. Vypadneme z dodávky pozrieť klub. Je to veľká budova, zvonka samý street art. Vchádzame dnu, úplne inde, než máme a nachádzame týpka v obrovskej sále. Inštruuje nás, že máme dôjsť po šiestej, kedy sa otvorí tá časť, kde hráme. Pomotáme sa minútu vonku, ale je hrozne. Studený vietor sa opiera do celého tela až na kosť. Sneží nepríjemne do ksichtu. Kontrolka stále vykazuje klesanie. Štyri poobede, čas hľadať servis.Neďaleko nájdeme jeden menší. So starým čávom ideme chorvátsko-slovensky, ale chápeme sa počas celého procesu. Odopne puklicu, dávame ju rovno bokom do vanu. Rušný zdvihák. Pneumatiku nevie zložiť, tak si odskočí po riadnu kovovú tyč, ktorá vyrieši problém pri treťom jebnutí. Tou istou aj rozseká ľad vo vaničke, aby namočil gumu. Nič nevidno. Zopakuje ešte raz. Nič. Vydedukujeme, že ak uniká, jedine cez ventil. Ten je ale zaseknutý. Bolo by treba oficial servis. Nahadzujeme gumu a ideme podľa gps do autorizovaného servisu zhruba desať kilometrov. Podľa info je otvorený do siedmej. Prichádzame, vrátnik nás pustí. Dnu len jedna ženská a upratovačka. Servisáci končia už o štvrtej, akurát auto môžeš doniesť do večera. Famózne. Tak sa idem aspoň vysrať. Zelo po mne. Vraciam sa do dodávky a volám na hotline, čo ďalej, ak máme problém. Nakoniec sa dohodneme, že počkáme do rána. Ak reálne guma sfukuje, zavolám a pôjdem cez servis, ktorý by mali preplatiť. Ak je guma ok, najlepšie pre všetkých. Síce to tak vypadá, ale nemôžeš si byť nikdy istý. Hlavne, keď to ani skontrolovať nevieš. Mám dosť tohto presunu. Meníme cieľ na najbližší Interspar. Kupujem elektronickú pumpu na kolesá a uterák, lebo môj ostal v Pešti. V trafike si všímam časopis Ruski doktor, ktorý už z pohľadu vypadá tendenčne a propagandisticky. Ono to tu asi troška ide, pretože na našich koncertoch v Chorvátsku pri pár debatách s lokálnymi zisťujem, že niektorí z nich si idú myšlienku slovanskej vzájomnosti. Nehrotili to, ale očividne boli v presvedčení, ako sme si bližší a ako k sebe historicky a mentálne patríme. Slovanské puto a tieto kraviny. Natrafil som na takého človeka v Požege, Záhrebe a aj poslednom dátume v Čakovci. Toto ma celkom zaskočilo. Ak sú takí ľudia na miestach ako tieto, koľko ich s týmto názorom asi tak behá tam vonku.
Sadáme na kávu, chalani načnú fľašku, čo zadovážili a nikto si nás nevšíma. Konečne troška kľudu. Po siedmej vyrážame späť do klubu. Na parkovisku obzerám gumu, ale vypadá v pohode. Zrejme pojebané čidlo. Prichádzame do Močvary a cúvačka s dirigovaním do brány. Vykladáme a prakticky hneď všetko pripravujeme, lebo zanedlho zvukovka. Klub je veľký, očividne tu podľa nálepiek hrali kadejaké tlaky. Hráme v miestnosti pre niekoľko sto ľudí, ale na zemi, obkolesení aparátom. Steny v zadnej časti sú posiate rozsiahlym komiksom. Má to svoje čaro. Stretávam sa s Antoniom, ktorý nám dohodil klub a rieši naše spanie. Kým chalani riešia backline, ja idem riešiť merch a stretávam Daniela, ktorý nás má na starosti zo strany klubu. Ideme riešiť potrebné papiere. Vyplním kopu dokumentov a na oplátku dostávam rovno obálku so sto eurami. Ostávam v úžase. Klub robí väčšie akcie, ale aj malé v rámci nízkych rozpočtov. Tie financujú z príjmov z iných akcií, prípadne na to tiež poberajú granty. Stačí vyplniť xy papierov a mať bloček z benzínky. Ten som musel mať aj pre Denisa deň predtým. Jedno na akú sumu, ale s potrebným dátumom. Takéto malé showky spravia ako non profit. Ľudia majú koncert, bar zarobí, kapely majú dátum plus slušný príjem do rozpočtu a všetci sú spokojní. Paráda.
Prichádza osoba, ktorá je tu za jediným účelom a to predať mi nejaký gramík na večer. Beriem dva. Aj keď po kontrole je to tak nula sedmička krát dva. Jebať. Začína zo mňa opadávať stres z kokotskej cesty, stavu dodávky a všetkých dnešných komplikácií. Sme tu, živí a zdraví. Konečne ubaliť a vyvetrať sa. Okrem Pešti je toto jediný koncert, kde nehráme sami. Miestni ALIGRINDTOR predvedú slušnú a pestrú show, poskladanú z krátkych grind/mince nášupov s rôznymi breakmi a stopkami. Show sleduje asi tridsať ľudí. Tým, že kapely sú na zemi, je to kontaktné. Zvuk výborný. Ideme v poradí FYASCO, my, MENTAL TENSION. Striedame sa rýchlo, sety sú krátke, prebehne to. Odozvu máme dobrú, aj nejaké nahrávky sa predajú. Chalani medzičasom načnú jedlo v backstagi. Poriadne pikantné. Nikto si to nevšimol, napriek vopred nachystanému infu na papieroch pri miskách. Miňo, ktorý má problém aj s lunter mexickou nátierkou, vraj menil farby. Určite to bol pohľad pre bohov, škoda, že som to zmeškal. Nachystáme veci na kopu, drinkuje sa a už sa môže fajčiť aj vnútri, tak to masívne využívam. Rozmýšľam, či ísť na ubytko autom, ktoré tu môže ostať vo dvore, alebo si vypijem a pôjdeme taxíkmi. Nakoniec prozreteľne volím prvú možnosť. Je čas sa presunúť.
Nasadáme do dodávky, nastavujem súradnice do navigačky. Antonio aj s dajakou babou idú s nami. A že navigačku netreba, on ma vynaviguje. Aj tak nechám zapnutú. Sila zvyku. Ideme a čávo ma po pár sto metroch posiela úplne inde. Idem. Má vyžraté a diriguje ma ako jazdca rally. Lebo sám jazdí. Kam bočíme mi povie v zákrute, hučí do mňa, aký mám zajebať stupeň a nech ho pustím šoférovať. Pri odchode mi gps ukazuje do cieľa tri a pol kilometra a po desiatich minútach tejto jazdy štyri. Týpek furt tlačí "second gear ... floor it ... sharp right ... third gear, floor it ... let me drive ..." Nevníma, že zamrznutá cesta je na piču, autu bliká kontrolka, ja som unavený, mám všetkého dosť, nereagujem na to a nepripadá mi to vôbec vtipné. Už aj baba zozadu mu vraví, nech sa na to vyjebe. Dochádzajú mi nervy po celom dni a už by som mu aj prijebal lakťačku miestami, ale chcem sa konečne dostať do postele. Prichádzame. Neverím.
Parkujeme dozadu cez celý úzky dvor a dúfam, že nás ráno nikto nezablokuje. Otázka na Antonia, či si máme brať spacáky. Sú tam deky, ale vraj môžeme, ak chceme. Keď som sa pýtal na ubytko v klube, bolo mi z jeho strany povedané, že spíme na komunitnom centre. Je to squat. Zvonka vypadá fajn, relatívne aj zdnuka, aj keď niektoré miesta sú zanedbané. Kráčame budovou a prichádzame do miestnosti s paletami a matracmi. A tromi vypnutými ohrievačmi. Zima ako v krypte. Zisťujeme prečo. Nejde elektrina. Ale iba tu. Antonio na štvrtý pokus pochopí, že ohrievače nepôjdu, lebo nejde elektrina a nie preto, že sme diletanti, ktorí ich nevedia jebnúť do elektriky a zapnúť. Tak behá splašený v mimóze hore a dole, ale nič sa nedeje. Ja radšej skrútim a začnem rozmýšľať, čo ďalej. Jedna časť sa venuje ping-pongu, my s Kajom skúšame natiahnuť enormnú predlžovačku niekde, kde by mohla byť funkčná zástrčka. Dočiahne do susednej chodby. Pichneme. Nič. Skúšame druhú stranu, kde zmizla baba, ktorá s nami prišla. Nedá sa tam dostať. Nachádzam malý šrobovák a darí sa mi posunúť jazýček a otvoriť dvere. Tam pre zmenu vysvietené, ale nebolo kde kábel pichnúť. Ideme obzrieť zvyšok budovy. Nachádzame veľkú osvetlenú spoločenskú miestnosť s kuchyňou v úplne inej časti. Zorganizujeme výpravu a sťahujeme tam spacáky, vaky, matrace, ohrievače. Hneď ich zapájame, idú, ale efekt v tej miestnosti s veľkými netesnými oknami je minimálny. Ubalím jeden na spánok a kým brko mizne, nachádzame veľkú zakrytú telku. Hneď vtipy, že keď je im zima, tak si tam púšťajú kanál, kde ide dvadsaťštyri hodín prenos z krbu. Potom Galo zajebe, že by ju mali rozjebať a spraviť v nej oheň. Ako sa na tom v tom momente ujebávame, viem, že napriek kritickým podmienkam túto noc prežijeme. Pred spaním sa ešte skontaktujem s Danielom z klubu a prehodím vyzdvihnutie vecí z tretej poobede na jediný skorší termín, kedy môže. Deväť ráno. Vypadneme čo najskôr. Snažím sa nájsť vypínač na svetlo, ale neúspešne a dojdú mi nervy. Celý ako tam stojím vo vetrovke sa zabalím do spacáku, pretiahnem čiapku cez hlavu a nastavujem budenie o štyri hodiny.
UTOROK 27.2. Yalla Yalla, Ljubljana - Slovinsko
Ráno sa preberám stlačený do seba. Na skle námraza a odhadovaná teplota mínus päť. Budím všetkých, aby sme vypadli. Rýchle kolo ranného srania poznačeného včerajším chilli jedlom. Oproti sebe dva hajzle, medzi nimi umývadlo. Na oboch stranách vypustené chemické zbrane. Skoro som sa dogrcal, keď som si zuby umýval. Rýchlo sa presúvame do klubu, ale Oliho potlačí po ceste tak, že ho musím vysadiť pri najbližšom mekáči a obísť blok, kde ho čakáme. Prichádza so slovami, že do posratia mu chýbali tak dve minúty. Verím mu. Ideme do klubu a som rád, že som si s Danielom pre istotu vymenil číslo. Ak by sme nešli teraz, ostali by sme zaseknutí v meste do poobedia. Čo sa nikomu nechcelo. Vonka stále chladné veterné počasie a po tých pár hodinách spánku v chladničke sme mali zimy plné zuby. Vysalo to z nás energiu. Nikto nemal chuť flákať sa po meste. Plán bol naložiť dodávku a vyraziť čo najskôr do Ljubljany, kde sme mali rezervovaný hostel. Ale najprv Interspar. Jedlo, hygiena, káva. A hlavne teplo.Pred odchodom kontrolujem koleso a vypadá úplne v poriadku. Z dodávky trčia cencúle. Zima mätie čidlá. Načase stadiaľto vypadnúť. Sadáme do auta a vyrážame. Ani sa nepohneme poriadne z mesta a už to ide zozadu. "Third gear. Floor it." Humorom prekonáš všetko. Mrzne, ale slnko svieti a cesta je fajn. Prichádzame poobede a ideme hneď obzrieť Metelkovu za svetla. Je to malá mestská alternatívna časť, kde dnes hráme. Už som tu bol pár rokov dozadu na tripe a dokonca v klube, kde je dnešná akcia, som kupoval trávu. Chcem, nech si to chalani vychutnajú cez deň, jesto tu čo obzerať. Fasády zdobia streetarty a objekty, všade kadejaké skulptúry z hocičoho. Je tu pár klubov a ktoviečo všetko ešte. Špecifické a zapamätateľné miesto. Som rád, že sa nám tu podarilo booknuť akciu. Keď som to začal riešiť, písal som email a ten skončil bez odpovede. Potom som cez facebook nakontaktoval na Niku, ktorá je jedna z prevádzkariek priestoru a rýchlo sme sa dohodli. Medzitým prišla odmietavá odpoveď na email. Zmätok sa vyriešil a bol som ubezpečený, že akcia bude. Akurát nám nevedeli poskytnúť ubytko, takže to sme doriešili na vlastné triko.
Obhliadka končí. Je načase zaregistrovať sa do hostela a dobehnúť zameškaný spánok. Rozdeľujeme si izby a mizneme v nich. Ja si dám sprchu a pokus o spanie končí tým, že si idem po zvyšnú pizzu ešte z Požegy, ktorá sa váľa v aute. Hlad ťa naučí. Dohodnem sa s Nikou, že ju berieme po ceste tam a takisto sa jedným vrzom stavíme po suplementy. Pred siedmou ju vyzdvihujeme aj s veľkým hrncom plným jedla. Presúvame sa vyše desať minút za čaláďom. Ten nás vyrieši za také ceny, že hneď beriem päťku. Páči sa mi to tu čoraz viac. Ďalších desať minút na Metelkovu a keď vojdem do klubu, hneď sa rozpamätám, aký bol malý. Dneska bude tlak. Vybaľujeme veci. Bicie dávame dozadu do menšej zníženej štvorcovej časti. Keď sa rozloží všetko, dostať sa za ne je doslova misia. Obaly musia ísť do auta, lebo tu je ledva miesto na to, čo si budeme meniť. Všetky aparáty sú vpredu pred bicími. Vedľa predelu týchto častí piecka, v ktorej sa kúri a na ktorej sa zohrieva hrniec. Preparkujem dodávku dverami ku zamrznutej mláke. Keď kontrolujem dvere, improvizovaná pirueta zabráni pádu. Dnuka vravím chalanom, nech si dávajú kurevský pozor. Tóno si odbehne do auta a vracia sa krivý s bolestivým výrazom na tvári. Tak sa zjebal, že si špičky videl.Rozmýšľam, ako vystavím merch. Zelo, že nech jebem na to, že sa tu asi nič nepredá. Vymyslím tak, že z textilu vyberiem len to, čo sa vystavuje a zopár nosičov. Keď bude dakto dačo chcieť, odbehnem do auta. Nazvučíme sa, vzadu pri bicích nepočuť ani kokot. Priebežne sa nazbiera zhruba pätnásť až dvadsať ľudí a je očividné, že to tu fičí komunitne. Klub je pri tom počte s nami prakticky plný. O pol deviatej sa štartuje, o desiatej sa má končiť. Prestriedame sa, prvé mentálko, my v strede, nech si Holub oddýchne. Ale zdravotný kotrmelec si dal. Nepočujem pri hraní len seba a Oli ma v jednom bode ojebe, že som hral komplet zlý song. Zmätok v očiach, Oli s Tónom sa na mne náramne bavia. Galo zapne rozum a pred setom FYASCO otáča jednu bedňu na Holuba. Instantne sa cítim ako dement, že to nenapadlo nás. Odozvy skvelé. Ľudí muzika bavila, energia kolovala aj bez toho, že by tam niekto striktne moshoval a všetko bolo ako keby nejako vzájomne previazané. Atmosférou určite top z celého turné. Zostava v podniku je vekovo staršia a cítiť z nich, že sú tu kvôli muzike. Predali sme nečakane veľa nosičov z každej kapely a pomizlo aj niekoľko tričiek. Záujem o našu hudbu bol citeľný. K tomu parádny servis a skvelé miesto. Cítime sa tu echt výborne.
Popíjame celý večer nejaký doma spravený likér, ktorý sa dá kúpiť len v pár obchodoch a podnikoch. Ja tiež, lebo auto aj veci ostávajú tu. Keď dohráme, vyprázdnia na niekoľko minút podnik. Môžeme si zapáliť aj dnuka. Medzitým dáme chálo, vyhrotíme ďalšie panáky a nachystáme veci na kopu do nižšej časti. Dostávame mocný cesťák a chalanom obratom dávam dvadsať eur, nech pustia žilou tej pálenke. Klub sa znova otvorí, neoficiálne a na mieste sa pohybuje pár spriaznených ľudí a dva džukle. Afterka je mocná. Likérik, spliffy a Miňo, ktorý predvedie najlepší podpis na booklet, aký svet kedy videl, aby sa za pár minút nato skoro zniesol do jamy, kde behajú po zásoby. Klub má totiž sklad pod sebou. Bavka neskutočná.
Pri jednom brku debatím s Nikou a pýtam sa na zahalenú babu, ktorá celý večer obstáva v tom chladnom počasí. Monitorujú si priestor, mali tu nejaké patálie. Policajti sa sem tam snažili na tieto akcie dostať v utajení a chytať potencionálnych dílerov. Dnes sú pre nich skôr hrozba samotní díleri. Operujú na Metelkovej a sem tam udejú veci. Pár rokov dozadu tu mal týpek odstavené auto, v ktorom skladoval nejaký amfetamín. Už o ňom vedeli a čakali, ako sa vyvinie situácia. To auto mu v určitom bode niekto rozjebal a zobral si jeho obsah. Týpek dostal strih a nabehol do klubu, kde držal v šachu so zbraňou zhruba pätnásť ľudí. Takže pochopiteľne sú obozretnejší. Majú tu dokonca politiku nefotenia tvári. Ale nálada je celý večer uvoľnená a vo vzduchu visí jedine ťažká pohoda.
Po polnoci je čas na presun. Lúčime sa s Nikou, dohadujeme ako čo zajtra a šlapeme zhruba desať minút na hostel. Tam sa ešte zhromažďujeme na jednej izbe. Koluje fľaška a brká. Ja pliaskam posledné lahváče z Požegy. Miňa posielame spať, aby nevytuhol na izbe a vyhli sme sa prípadnej ďalšej potrebnej manipulácii. Dnešný večer bol jeho. Takto bledneme na izbe do tretej, kedy to pomaly rozpúšťame. S Tónom ešte vytrepeme na izbe po jednom pive pri šialenom jazzgrinde. Level otupenosti je na maxime, baterka na minime. Bolo by ísť spať, sú (zase) štyri ráno a zajtra sa treba odhlásiť do desiatej. Tak zaľahneme aj my. Toto bol skvelý večer. Každý na tourku bol svojský a špecifický v tom svojom samozrejme, ale tento sa zapísal silne. Ljubljana mala rozhodne dačo do seba.
STREDA 28.2. DAY OFF, Bled - Slovinsko
Ráno sa cítim vytretý. Odhlasujeme sa a hádžeme telá do dodávky. Kým čakáme na otvorenie klubu, osádzame výborné raňajky v neďalekom sympatickom podniku. Aparát naložený, fotka pred klubom a štartujeme. Prestala blikať kontrolka na gumu, pre istotu začne jebať kontrolke zatvárania dverí. Furt signalizuje, že sú otvorené. Stojím na zastávke a Miňo otvára a zatvára dvere so strašným treskom. Čakajúci ľudia civia. Jebeme na to a ideme s občasne pípajúcim autom. Počasie je skvelé. Síce chladnejšie, ale pekne slnečno. Holub šoféruje a presun popri horách je pekný a rýchly, lebo naša destinácia nie je ďaleko. Keď sme riešili, čo podnikneme cez voľný deň, Zela napadlo ísť do Bledu. Malé mestečko s pekným jazerom kúsok od Ljubljany. Vypadalo to fajn, blízko a zaujímavo, tak sme neváhali a bookli si tam ubytko.Pôvodne som na tento termín riešil koncert v Miláne. Dostal som dobrý kontakt na Claru, ktorá bola veľmi ochotná a prakticky jedna z prvých, ktorá nám odpísala s tým, že nás chce spraviť. Akurát musela poriešiť kde. Nakontaktovala sa na prevádzkarov jedného podniku, ktorý ma s týmto bohaté skúsenosti a je v tamojších kruhoch celkom známy. Tí jej prisľúbili pomoc, ale najprv sa chceli poradiť. Po pár týždňoch dostávame skrz ňu vyjadrenie, že sa im nepáči text jedného songu od mentálov a že chcú vysvetlenie. A tiež kontakt na človeka, ktorý ten text písal. Považujú ho totiž za sexistický. Odpisujem, že je to nedorozumenie, pretože text je o konkrétnej osobe a navyše nemá žiadny sexistický podtón. A posúvam kontakt. Čakáme. Ubehne pár týždňov a pomedzi to píšem Clare, či je niečo nové. Stále nič. Čakám a začínam víriť vody okolo iných lokalít. Potom príde divné vyjadrenie od ľudí z klubu. Najprv píšu, o čom text reálne je, lebo však oni vedia lepšie, ako človek, ktorý ho napísal. Je proste sexistický preto a pre hento. A ak chceme mať koncert, nemôžu mentáli hrať ten song a musíme absolvovať diskusiu, o čo je v skutočnosti sexizmus. Osprostievam za kompom. Posielam to chalanom do spoločného chatu a po pár minútach padne jasné stanovisko, že jebať na nich. Napíšem im odpoveď. Nie sme ľudia, ktorých treba školiť o sexisme ako malé deti. Sme dospelí ľudia, ktorí vedia, kde sú hranice. A k tomu kapely s vyhrotenými textami, takže treba mať aj kus nadhľadu. Nevraviac, že taký autoritársky prístup, kedy ti niekto diktuje podmienky, za akých môžeš prezentovať svoje umenie (nech už je tým myslené čokoľvek), je presný opak toho, čo ma láka na tejto scéne (nech už je tým tiež myslené čokoľvek). A to je sloboda. Necítili by sme sa tam skrz toto vítaní. Sme normálni jedinci a nie žiadni vypatlaní kokoti. Určite máme s tými ľuďmi viac spoločného ako rozdielneho a kebyže nás booknu, tak sa na to môžu normálne spýtať, dostanú odpoveď a môžeme to rozoberať. Ale to už je o zdravom ľudskom rozume bez vyhrotenej pózy, bez potreby byť morálne vyššie a mudrovať ľuďom, čo čím vlastne v reáli mysleli a ako sa majú na veci dívať tým správnym pohľadom. Ich pohľadom, samozrejme. Taký hardcore môžeme jebať. Zdvorilo odmietame s tým, že stačilo povedať nie. Mohli sme si vzájomne ušetriť čas a my sme nemuseli visieť v lufte s dátumom, ktorý sa napokon nepodarilo obsadiť. Mali si do translatora jebnúť "Frajerky a nátierky" od FYASCO. To by ich rozhodnutie urýchlilo svetelnou rýchlosťou. Takže day off a Bled.
Prichádzame na vopred booknutý hostel, čávo je strašne ústretový, milý a podáva v priebehu pár minút všetky potrebné informácie od ubytka až po komplexný prehľad cesty okolo jazera. Preberáme izbu, rýchly nákup, menšie chálko a ideme na to. Počasie praje a času vypadá byť dosť na obídenie celého jazera. Zídeme od hostela dole k trase, v altánku dávame brko a vodku s džúsikom. Pohneme sa a ako kráčame, sem tam zapauzujeme na kolo. Po ceste je hrad, vytrepeme sa hore, ale vstup jedenásť é sa nám zdá dosť a tak aspoň obzrieme dostupný výhľad, porobíme kapelné fotky pod bránou a dáme ďalšie kolo. Tóno kašle od rána jak pán. Mínusové teploty a stovka cíg, čo fajčí denne, berú svoju daň. Ale drží sa. Zídeme späť na trasu a zhruba v polke rozmýšľame, či ísť spať, alebo to dáme celé dokola. Pokračujeme a trasa sa stáča pod kopec. Na slnku je fajn, no v tieni cítiť rozdiel. Holub nasadzuje helmu a rytierik budí zvedavé pohľady ďalších okoloidúcich. Kráčame a začínam byť celkom kriticky hladný a celkovo unavený. Neďaleko konečne otvorená reštika. Všetko, čo sme doteraz minuli, bolo zatvorené. Usadáme k večeri, ktorá ma zachraňuje. Hlavne teplá zeleninová polievka. Ešte kávička a môžeme šliapať ďalej. Od reštiky to ide rýchlo a sme vlastne v tom bode už dosť blízko od miesta, kde sme sa pohli. Do hodiny sme na izbe aj so zastávkou v obchode po alk. Solid vychádzka. Studená, ale pekná.
Večer už len interiér. Kompletne sa prestriedame v sprche. Môj čerstvo zakúpený uterák je skôr roztierak. Nesaje nič tá kokotina. Bude pre psy, keď sa vrátim. Ešteže sú tu tie z hostela. Dávam Tónovi antibiotiká, lebo neznie dobre a nerád by som, aby ho vyplo. Potom BLEDneme. Pivká, pálenka, brká, Youtube. Prejdeme od skate kompilačiek cez muziku po úplné kokotiny ako extrémne grganie na verejnosti či videá od Will the farter. Schválne pobrowsujte. Priebežne večerom odpadávame jeden po druhom. Dnešná prechádzka spolu s celkovým životným štýlom na tourku nás posunula k našim limitom. O pol druhej ešte jeden na dobrú noc vonka zapáliť, nastaviť podmaz do repráku a môžeme sa opustiť.
ŠTVRTOK 1.3. DAY OFF, Ljubljana - Slovinsko
Po desiatej sme napakovaní v dodávke a vyrážame. Samozrejme zabudnem na to, že chcem zastaviť pri značke do mesta a dať si tam fotku. Nabudúce. Vraciame sa smerom na Ljubljanu a Taliansko. Sme na tento deň booknutí vo Vicenze. Sme pár kilákov od Bledu, keď mi zazvoní telefón. Prezváňa Silvia, ktorá to má dnes pod palcom. Pozriem telefón. Správa. Že okamžite nech si prečítam odkaz na messengeri. S divným pocitom otváram appku a najhoršie obavy sa potvrdzujú. Je tu problém. Silvia chce zrušiť akciu. V Taliansku mali v noci takú snehovú kalamitu, že nefunguje verejná doprava, školy sú zatvorené a na diaľniciach zaseknuté tisíce áut, v ktorých museli ľudia prenocovať. Krajina v chaose. S vysokou pravdepodobnosťou by dneska nikto nedošiel. Je otázne, či sa tam vieme vôbec dostať my a ani oni sami nevedia, či sa tiež dostanú do klubu. Odpisujem, že zídeme do Ljubljany a dáme poradu.Stáčame do mesta a klasicky ideme najbližší obchoďák. Interspar. Sú všade. Pcháme sa dodávkou plným parkoviskom. Chálo v otvorenom bufete a preberanie situácie pri stole. Neoplatí sa ísť. Museli by sme dať vyše šesťsto kilometrov tam aj späť v bohvieakých podmienkach a s úplne neistými vyhliadkami. Po obojstrannej dohode definitívne rušíme dnešný gig a ostávame na ďalší neplánovaný day off. Vtipným faktom ale ostáva, že ak by nás v tom Miláne deň vopred predsa len zorganizovali, pravdepodobne by sme boli teraz jedno zo zaseknutých áut na cestách v severnom v Taliansku. Všetko bolo zrejme tak, ako malo byť. Nakupujeme zásoby. S Tónom prejdeme okolo masážnych kresiel. Desať minút za éčko. Ideme do toho. Čisté nebo. Od lýtok po krk ma to dalo do pucu a dvíham sa ako polonový človek. Najlepšie investované euro v živote. Pridávame sa ku kávičkárom a riešime, čo ďalej. Nájdeme hostel, ktorý sa nám pozdáva a po káve a zákusku sa k nemu presúvame. Akurát je ale možné sa ubytovať od tretej, takže končíme na blízkom parkovisku a nadirigujeme si prechádzku do mesta.
Ukazujem chalanom nejaké spoty, ktoré si pamätám. Centrum je malé a obehne sa rýchlo. Tak vymýšľam vinyl hunting. Shop je blízko, ale týpek tam akurát nie je. Ubalím a zapálime pri rieke vo výklenku. Zanedlho sa ukazuje s kávou v ruke a otvára obchod. Ospravedlňuje sa, ale že si bol ku káve tiež zapáliť. Brko. Vymeníme si veľavravné poznámky a úsmevné pohľady. Delíme sa a časť ide do priľahlého podniku. Ja, Tóno a Oli ostaneme a prehrabávame. Tóno to vzdá rýchlo a ide za nimi, Oli nájde dve platne a mizne tiež. Ja sa poctivo prehrabem všetkým. Toto ma baví. Prejdem prakticky každý priečinok, aj second handy. Beriem štyri kusy, dva nové a dva jazdené. Idem za zvyškom a de-presso to istí. Spať k dodávke, obchod (hádaj ktorý) a poď ho na hostel.
Ten je famózny. Je to súčasť internátnych priestorov. Parádny design na stenách a krutá spoločenská miestnosť s biliardom. Dobrá poloha a cena. Odnesieme veci do izby a odnášam na recepciu občianky. Menším nedorozumením pôsobím ako stalker. Čakám na doklad od parkovania. Tak stojím a civím na recepčnú. Pýta sa, či mi ešte nejako pomôže. Ja že nie, všetko je v poriadku. A ďalej stojím a čakám, kedy mi dá bloček. Ona nič, tak stojím furt a spýta sa ešte raz. Je ležérne opretý o pult, že nič. A stojím. Nakoniec sa spýta na čo čakám, pochopíme sa, že doklad nebude, tak sa vytretý ospravedlním a strácam sa na izbu. Tam už kolujú esencie. Kajo sa vracia z kúpelne s červenou mapou na tvári a my chlapci od juhu dostávame reálnu ukážku výrazu, ktorí sme si od chalanov osvojili. Zbrontavenie. Doplní tekutiny a do tváre sa vracia pôvodný odtieň. Rozhodujeme sa, či ešte dneska niekam vypadneme, alebo sa definitívne zakempujeme dnuka.Rozhodneme sa ísť. Berieme fľašu a vyrazíme do nočných ulíc. Priebežne ju zlikvidujeme a keďže vonka sneží, vymýšľame, čo ďalej. Zapadneme do krčmy na pivko a Tóno vypátra podnik K4, kde fungujú elektronik párty. Ideme tam. Už máme nakúpené a otvárajú o jedenástej, čo je za pár minút. Načasované. Nachádzame klub, pred vstupom zátarasy. Nechce sa nám obchádzať, tak ich posúvame a ideme k dverám. Objavujú sa dve korby a stuhneme. Sú v pohode. Vysvetľujeme, že sme len nechceli obchádzať a nechajú nás bez problémov vojsť dnuka. Platíme päť éčiek na vstupe a schádzame dole. Pri hajzloch vizualizácia, ktorá kopíruje tvoje pohyby. Haluzíme sa, Galo spraví one man show. Ideme k pódiu, ešte nikto nikde. My tam nabehneme ako nájazd barbarov. Hneď dávame kruh a break dance battle. Ja hodím kotrmelce, Zelo a Miňo breakujú, Galo spraví húsenicu. Potom vylezie na odposluchy a ide stage dive. DJ keď vidí, ako sme to tam obsadili, si hneď pľasne do nosa a okamžite mu nabehne tlak. Odišiel z nás. Aj si nás nafotiť musel. Prichádzajú opäť sekuriťáci, že nemôžeme loziť po bedniach. A že si máme obliecť späť tričká. Sú príjemní a ústretoví. Niekde na Slovensku by sme zrejme dostali na hlavu a okamžitý vyhadzov. Už aj na vstupe možno. Tu sa rieši všetko v kľude. Galo vytuhne na jednom stole a preberie medzi cudzou partiou usadenou okolo neho. Klub sa naplňuje, DJ dáva brutálny a pestrý deep house set. Štiepime drinky a tancujeme. Dojde mi fajčivo. Tak idem pozgýňať na terasu a spoľahnem sa na svoj nos. Končím pri domácej partii, ktorá ma ponúka brkom dlhým ako predlaktie. Zanedlho ma nachádza Zelo so slovami "Poď Fog. Ideme už do piče." Jasný signál. Po ceste hodím opitý pozdrav smerom k ochrankárom "Best security ever." a vonka dám šmýkačku do snehu. Plávam prsia na chodníku. Dokráčame pár metrov k fast foodu. Dať nejakú výstielku do toho chlastom zamoreného brucha. Zisťujeme, že nám chýba Miňo, ale po telefonáte sa objaví a môžeme ísť neistým krokom na ubytko. Holub s Miňom po ceste štia v strede historického námestia, ja to na primitíva dávam na chodníku počas chôdze asi päťsto metrov od cieľa. Ešte sa na tom bavím silne. Neskutočná párty a takmer až sureálny večer. Do perín odpadávame nadránom. Totálne zošrotovaní. Využiť deň voľna na relax a odpočinok? To určite.
PIATOK 2.3. Mostovna, Nova Gorica - Slovinsko
Budím sa vybúchaný ako tie dvere od dodávky. Som šofér, ale našťastie dnešný presun nie je na dlho. Sprcha a pár fotiek z interiéru, než ho opustíme. Raňajky v obchode. Interspar samozrejme. Tento reťazec nás tak sprevádza, že interne premenujeme trip na Interspar tour. Nasadáme do dodávky a vyrážame na kraj krajiny do Novej Gorice/Gorizie, do mesta, ktoré pretína hranica s Talianskom. Na pláne je obzrieť si aj most Solkan, ktorý je najvyšší tehlový most v Európe. Ceste je upršaná, ale na diaľnici to moc nevadí. Keď ale zbočíme na rýchlostnú cestu do Novej Gorice, cesta je s každým pribúdajúcim kilometrom v horšom stave. Vytrasie nás, auto kvôli čidlu pípa celú cestu. Konečne prichádzame. Výzor mesta, na ktorom vidno blízkosť pobrežia, pôsobí s palmami zaliatymi jemnou vrstvou snehu prazvláštne. Toto sa tu bežne nedeje.Solkan je kus za mestom. Jemne prší, ale je to v pohode na tých pár minút, než to obzrieme. Most vypadá majestátne, príroda okolo neho ho pekne lemuje a voda pod ním je neskutočne modrá. Prítomnosť morskej klímy je citeľná. Strávime tam pár minút, pozbierame sa a píšem Cigovi, ktorý nás dneska organizuje, kde ho vyzdvihujeme v meste. Cigo vypadá od pohľadu inak. Na sebe voľná bombera s kopou dier, dlhé dredy, ktoré smrdia ako popolník a štýlový hlas. Proste týpek. K tomu veľmi pohodový. Na uliciach počas presunu prakticky nikto a nič výrazné neudrie do očí. Vedie nás upršaným mestom len pár minút do krajnej časti, kde to finálne vyhejtuje, že sme práve videli z Novej Gorice všetko, čo sa dá vidieť. Zastavujeme sa a ja s ním idem riešiť pukanie na večer. Zvyšok sa oddelí na obed do neďalekého obchoďáku. Ten je tak sedmina z toho, aké bežne vychytáme. Cigo ma vedie do ich štúdia. Je tam jeho kamoš s Karmou, nádhernou mladou fenkou stafforda. Poriešia ma, ubalíme a zapálime. Máme silné dve hodiny, Cigo si chce porobiť v štúdiu robotu a ja som strašne hladný, tak dohľadám zvyšok a tlačím žrádlo. Nasleduje obligátne blednutie pri kávičke, než sa komplet vrátime do štúdia. Otvára sa pálenka, ubalím a pod nos nám strčia cedko s kopou speedu. Nech sa ponúkneme. Tu si to tiež idú. Podľa všetkého ani nemajú moc alternatív, čo iné tu robiť. Gorica pôsobí dojmom zabudnutého mesta. Svojsky odídene.
Niečo po šiestej sa presúvame do klubu. Parkujem dnuka a po vyložení veci zisťujem, že dodávke finálne jeblo a skrz kokotské dverové čidlo ju nevieme zamknúť. Jebať, malo by to tu byť bezpečné. Mostovna je veľká a má dve sály. My hráme v tej menšej. Je to na kraji mesta a pýtam sa, či to funguje pravidelne. Na veľké akcie sem prídu domáci a aj Taliani za lacné lóve. Na menšie ako kedy. Ale že všeobecne je Gorica prakticky mŕtve mesto. Nachystáme zvuk, zvučím ja s Galom. Na Kajových veciach. Kadejaká kombinácia, ale Cigo nastaví parádny zvuk. Vidno, že sa tým zaoberá. Už v štúdiu nám púšťal kapely, čo nahrával. Top bol strašne agresívny hardcore/punk, ktorý mal brutálny zvuk. Nahrávané na živo na dva priestorové mikrofóny a spev osobite. A pritom živelnosť jebala z tej nahrávky. Neskôr pri jednej debate povypráva nahrávacie story, rôzne hacky, ťahy a aj to, ako sa k tomu dostal. Má to dokonca vyštudované. Pritom fúka jak magor, ale ako sám povedal, má piči. On chce len speedovať a je mu jedno, kedy ho vypne. Namiesto zajebávania sa študuje software a prácu s ním, takže dokáže byť produktívny. Robí, čo ho baví a ostáva po ňom výsledok. Nech si to každý prehodnotí po svojom, ale Cigo bol ultimátny týpek. A zaujímavý spoločník.
Keď je nachystaný sound, ubalím a podávam mu. Trávu pre zmenu nechce, je po nej vymletý. A že mu to nemám podávať, lebo nemá čuchové bunky a nevie, čo mu núkam. Na zvedavý pohľad odpovie s úsmevom, že je to dedičné a nesúvisí to so smrkaním. Mal to jeho otec aj dedo. Zamkneme miestnosť a presúvame sa do backstagu, kde dostávame parádne žrádlo. Spíme hore v podkroví, dole gauče a kopa miesta. Parádička. Čakáme a trávime čas debatami. Dostávame vyplniť papiere kvôli autorským právam. Tóno napíše strašné pičoviny do toho a Holub zadelí ako dĺžku skladby čas 1:61. Ja sa idem hore na pár minút vystrieť a padne to vhod. Hore je chlad, donesú ohrievač. Som zvedavý, čo s tým malým hovnom dosiahneme v tom podkroví, ale nakoniec také delo, že to v noci musíme aj vypnúť. Dačo poležím a zídem dole, lebo pomaly je čas začať. Platiacich sa nazbieralo zopár, tak do desať. Dneska to bude tiež komornejšie. Miestnosť, kde hráme, je chladná ako exekučná výzva. Para ide z huby. Prví mentáli. Kajo dostane rauš, že má ísť hrať teraz, bo kus napitý. Nakoniec jeho najlepší výkon na tour, živočíšny úplne. Napliaskal. Chalani hrajú vo vetrovkách. Ja sa klasicky prezlečiem, ale hneď po dohratí nahadzujem vrstvy. FYASCO završuje. Na pár minút po setoch ešte vytiahneme distro, či by dakto náhodu niečo nechcel. Oficiálne tu totiž nemôžeme predávať. Mohli by sme schytať pokutu. Celkom vysokú. Ale nikto nič, tak to rýchlo zrušíme a presúvame sa späť do teplého backstagu.
Tam ešte predávam nejaké nosiče. Postarší týpek, čo navaril jedlo, chce kazetu aj splitko. Dám mu, čo chce a čakám na lóve. On, že nemá teraz a že potom pošle. Ok, pýtam jeho email. On moju adresu. Nechápem načo. Však mu hodím do mailu účet. Potom si berie veci a či vieme spraviť tak, aby bolo za desať. Však mi pošleš desať na účet a dobre, keď chceš. On ale chce ešte jednu kazetu, aby bola suma za nosiče desať eur. A tú adresu. Pretože on mi peniaze pošle poštou. V obálke. Bankovku, bez mincí. Čistý oldschool. Tak prihadzujem kazetu. Prebieha kľudný večer v konverzačnom duchu. Pribúdajú toxíny, počet živých klesá. Cigo púšťa do obehu historky zo zrušeného squatu a potom nás posledných preživších láka na párty neďaleko. Sme ale vytrepaní, nechceme sa nám a máme dosť. Lúči sa s tým, že príde ráno. Na otázku, či nezaspí, mi odpovie, že sa nemusím báť. On sa najbližšie vyspí až v nedeľu. Ja som tuhý do minúty, ako sa zložím na matrac.
SOBOTA 3.3. Prostor, Čakovec - Chorvátsko
Pred jedenástou ma budí telefonát od Ciga. Treba vstať, príde upratovačka. Budím zvyšok. Prichádza Cigo s raňajkami. Pozvoľna sa pustíme do toho a následne balíme dodávku. Spoločná foto, lúčime sa a vyrážame tridsať kilometrov do Talianska. Duino, v túto dobu ospalé prímorské mestečko. Videli sme more, pevnosť a dali si poriadne presso. Môžeme ísť. Späť cez celé Slovinsko na našu poslednú akciu. Všetci sme vytretí. Šoférujem na autopilota a z cesty si moc nepamätám. Jedine stopku za hranicami, kde nakupujeme chlast. Keď vchádzame do mesta, som energeticky na minime. Navigačka nás privedie na miesto, ale je tam nejaká opustená budova a samoobslužná autoumyvárka. Volám za inštrukcie a o pár minút nachádzame neďaleko pod mostom budovu, v ktorej sídli klub. Všade najebaného snehu vyše členkov. Parkujeme v neodhrnutom dvore. Prichádza nás vyzdvihnúť jeden z dvoch ľudí, čo to tu majú na starosti. Ja som koncert riešil s druhým z nich, Nevenom. Ten prichádza, kým vykladáme veci a fasujem fajčivo na večer. Chcú začať až o desiatej, pol jedenástej, takže po kokot času. Akurát to troška kazí plány, lebo sme chceli zaľahnúť čím skôr, aby sme aj čím skôr vypadli. Spanie bude riešené v klube formou nájdi si miesto a ľahni si. Je tu jedna vykurovaná miestnosť, kde sa naskladá max pár ľudí a gauče vo veľkej miestnosti, kde sa hrá. Takže tuším správne, že to bude ešte zaujímavé.Idem si na pár minút pospať do vedľajšej izby. Teda sa o to aspoň pokúšam. Vedľa ale spojazdnili chalanom youtube a tak počúvam tlmený hukot v kombinácii s rezonanciou dverí. Aspoň sa vystriem, vymením mokré boty a ponožky za suché a dám sa kus na nabíjačku. Trvá to max dvadsať minút, kým sa odvedľa začne rozliehať do éteru Maco Mamuko. Je po spánku. Staviam sa na nohy a presúvam sa ku zvyšku. Bledoba na gauči a priebežné chystanie stagu. Stále po kokot času. Minimálne dve hodiny. Niekoľkokrát prosíme druhého prevádzkara, ktorý je aj zvukár, či nestíši tú muziku. Jebe to vyhrotene, sme z toho vyfackaní po tých dňoch a keď sa chceme rozprávať, musíme po sebe doslova kričať. Na tretí pokus to vyjde. Fasujeme jedlo, asi najlepšie na celom turné. Zabalím jeden a s Olim potom strašne odídeme na vtipných fotkách psov z jedného webu. Do Prostoru sa pomaly zbiehajú ľudia. Príde aj skupina úplne mladých punkáčov. Prakticky ešte deti. Kým fajčíme vonku a debatím s Nevenom, ako to tu funguje, chcú sa niekde zašiť vzadu s vlastným pivom. Posiela ich dnuka, že je všetko v poriadku a nemusia sa blázniť a schovávať. Tak takto nejak to funguje. Má to tu DIY punc, robia tu koncerty, mnoho worshopov a zgrupuje sa tu komunita ľudí, ktorá ma k sebe blízko. Majú tu systém, akým odkladajú kľúč od vchodu a kto vie, dostane sa dnu hocikedy, kedy potrebuje. Celkom haluz. Dostávam kľúč a inštrukcie.
Dnuka chalani zdieľajú s mladými punkermi fľašu. Neskôr keď hráme, zožerú nám zvyšné žrádlo. Či z kalkulu poháňaného hladom alebo nechápania súvislostí, že jedlo je pre nás, už nezistíme. Jebať, lebo konečne prišiel čas hrať. Už sa neviem dočkať. Som unavený. Tentokrát prví Galo s Holubom. Skrátený set, aj Holub má dosť. Ideme my. Akonáhle začneme, zapne mi ten pocit, že to končí a strašne sa do toho opriem. Tóno so sombrérom a slnečnými, Oli v kukle. Hrá sa mi náramne, po sete som instantne nastrelený. Tóno sa jebne s gitarou na zem, hodím po ňom prázdny plastový pohár a potom aj seba. Gitara šialene väzbí. Oli je chrbtom, nič nevidí a stiahnem ho na nás. Zaskočený situáciou sa na mňa otočí so slovami "To vážne? Takto?" Pozbierame sa za zvuku väzby a prenechávame stage mentálom. Tí naložia svoj posledný set ako sa patrí a po hracej stránke je turné uzavreté.
Motáme sa po priestore. Priebežne balím, čo ostalo. V klube sa pomenia ľudia. Niektorí sem očividne prišli kvôli pokoncertnej párty a vypadá to, že sa všetci poznajú. Delíme sa a časť ide na panáky do inej krčmy, lebo pálenku tu nemajú. Galo a Holub šli bublinkať, ja so Zelom a Miňom ešte chvíľu potiahneme. Ale začínam byť zrelý aj ja. Navyše chceme vypadnúť čím skôr. Neven mi v priebehu večera hovorí, že afterky trvajú aj do štvrtej, ale že keď si povieme, tak sa presunú do iného podniku a nechajú nás spať. Je jedna v noci a požiadam ho, či to pomaly nezabalia, že by sme sa vyspali. Súhlasí. Idem si ľahnúť, ale muzika stále jebe. Dvere rezonujú a izba sa pod náporom otriasa. Hluk miešaný s vravou ľudí. Tak po polhodine vstávam a opätovne sa snažím uplatniť nárok na večierku. Miňo aj Zelo už len sedia na gaučoch v miestnosti a čakajú s opusteným výrazom na to isté. Vraciam sa do izby a po pár songov hudba na veľkú nevôľu osadenstva stíchne. Nasledujú protesty a do dvoch minút sme späť, kde sme boli. Opäť na nohy a Neven mi číta myšlienky hneď, ako ma vidí. Potrebujeme spať, aby sme boli ráno funkční. Pre nich je sobota, ale pre nás je to už deviata sobota za sebou. Nakoniec miznem za dvere a dúfam, že toto je finále. Až o druhej odznejú posledné songy, ďalšie protesty a je konečne kľud. Ľudia sa presúvajú. Napadne ma, že druhá grupa nemá kľúče od klubu, tak volám Tónovi, nech pre ne niekto príde. Trvá to ďalších tridsať minút čakania v polobdelom stave, než sa ukáže. Konečne zaľahnem, ale do desať minút sú aj tak všetci späť v klube. Tak vyleziem zo spacáku a pridávam sa k nim. Je niečo pred treťou. Žerieme posledné zvyšky jedla z nákupov. Ubalím a Tóno nám načapuje pivká z baru. Finálne posedenie a nasávanie atmosféry posledných momentov.
NEDEĽA 4.3. presun domov
Spokojne si spinkám v izbe, keď zrazu počuť tlmené hlasy. Z ničoho nič sa zapne muzika. S rovnakým levelom hlasitosti ako celý večer. Prejebaným. V momente som hore, ale osprostetý úplne. Telefón ukazuje sedem dačo. V hlave úplný bordel, než si vypočítam situáciu. Otváram dvere a tam komplet všetci, ktorí stadiaľto v noci odišli. Všade po miestnosti hromada ľudí. Miňo, Oli a Tóno na gauči v šoku. Kajo rozložený na stagi ani nevytiahol hlavu zo spacáka radšej, lebo už je obkolesený zovšade sediacimi ľuďmi, ktorí ho buď nevidia, alebo ignorujú. Nabehli a obsadili to tam za minútu. Asi tu tiež fúkajú prvú ligu. Neven tu nie je, tak odchytávam toho druhého typa, že čo sa deje. Myslel si, že v noci pôjdeme domov. Túto alternatívu sme síce úplne na začiatku zvažovali, ale hneď aj zavrhli pri zistení, že začiatok akcie bude o desiatej. Teraz nebolo čo riešiť. Načase vyhrotiť a vypadnúť.Za štyri minúty máme nabalené, rýchla kontrola a ideme do piče. Tak sme sa popakovali, že som im aj ten kľúč zabudol nechať. Na hranici napriek blúdeniu kvôli kokotskej obchádzke za pár minút. Vypadá to tam pusto. Tri prázdne prúdy na oboch stranách, svet naokolo sa ešte klen prebúdza a žiadne auto okrem nás. Dovolenková post apokalypsa. Kontrola dokladov, menenie kún a môžeme sekať kilometre. Celá dodávka okrem mňa a Holuba za volantom pospatá. Alebo extrémne potichu. Ide to rýchlo. Diaľnica, nejdeme na spotrebu, ale na čo najrýchlejšie krátenie trasy. Na benzínke dopĺňame nádrž a meníme sa v šoférovaní. Kontrolka si pri otrasoch pípne, ale už sme zvyknutí. Volám domov polovičke inštrukcie, kedy asi prídeme a nech spraví nejaký fajný obed. Vďaka nečakanému vpádu do klubu sme sa určite pohli skôr, ako by sa to udialo za iných podmienok. V konečnom dôsledku to pomohlo tomu, že sme už okolo pol druhej v Lučenci.
Dita zadelila. Polievka a famózne sezamové tofu trojuholníky s rezancami na ázijský spôsob. Plus vegan muffiny. Natlačili sme sa ako páni a v tvárach vidno všeobecnú spokojnosť. Dotyk domova je tu. Chvíľu ešte posedíme, zapálime posledné spoločné brko a ideme manažovať a prekladať veci do áut. Nezaberie to veľa času a zanedlho sa už lúčime. Otváram dvere na bráne, ale Holubove auto nejde. Vybitá baterka. Nabíjacie káble, ktoré mám, sú just v kufri auta, ktoré je v servise. Tak na benzínku kúpiť ďalšie. Nahodíme to a odchodu už nič nebráni v ceste. Lúčime sa ešte raz. Chalani naskočia do áut a miznú. Čaká ich ešte jeden, posledný presun. Nechcel by som. Som úplne vyčerpaný. Až k limitu svojich fyzických síl. Dospával som štrnásť hodín na jeden záťah.
EPILÓG
Viem. Report je masívny a dlhý. Vylial som sa ako Dunaj. Ale má to svoj dôvod. Zažili sme toho strašne veľa. Minimálne z môjho pohľadu. Keď som to všetko spracoval, nedalo sa mi napísať to inak. Toto všetko tu muselo byť. Lebo tu nejde a nešlo o to, ako sme hrali. To je vlastne nepodstatné. Samotný život za tých pár dní. Tie podmienky, detaily, miesta, ľudia, zjeby, príbehy, skúsenosti, zážitky, situácie a odbočky z komfortnej zóny. To je pravá podstata, ktorá robí z cestovania s muzikou niečo výnimočné. Zaujímavé. A zapamätateľné. Podstata, ktorá z toho robí niečo špecifické. Príbeh. O ôsmich ľuďoch natlačených v dodávke korzujúcich priľahlé štáty v kolektívnom rauši.KURVA TO BOL TLAK!
Pridaj komentár k cestopisu:
#7561 Mad Mechanic Deluxe @ napísal/a: 18.02.2019 15:16:32
Peto ty spinavy skapaty pes, offni sa. Ty luza zatuchnuta. Vies, co je prave DIY? Tak ja ti to teda poviem.DIY je z 2€ mince vytiahnut 500€ rucne sam narocnou pracou pomocou video-loterioveho terminalu, ty kokot. To je DIY! Zmizni dopice odtialto, bez sa dat preventivne vykastrovat ty pedak a nerozkazuj ludom co a ako maju robit
#7559 Edùv syn napísal/a: 15.02.2019 19:46:15
Zamiešam tu trochu kartyTieto tri kapely su najlepsie co sa tu za poslednu dobu objavilo tak nech nikto nepicuje alebo aspon konstruktivne. FOG je frajer a incriminate nasivku mam nasitu na veste. Ziadne peniaze so ziadneho fondu mi za toto neboli slubene. Len neznasam mudrlantom Stay stoned!!
https://youtu.be/c7MyBK_fN3Y
#7558 Roman.Véé @ napísal/a: 14.02.2019 17:15:16
V Lučenci to bol fakt tlak, brutálna afterpárty a cesta domov doobeda ani nevravím hehe. S pozdravom "týpek čo došiel ze Šurán"
#7557 fog napísal/a: 14.02.2019 16:33:43
ak narazas na tie fotky, neposiela ich on, ale typek, s ktorym chalani hrali predtym. len som narazal na to, ze sa mu zda ako vhodnejsi kandidat. asi preto ze ho "mal pod patronatom" dva roky. nevydalo
#7556 PZSR napísal/a: 14.02.2019 14:40:39
Co to je za pedofila ten Peťo?
#7555 fog napísal/a: 14.02.2019 13:29:01
peto, budem na teba reagovat. nestalo by to za moju pozornost, ale robim to uz dost dlho, aby mi niekto sral na hlavu. nemas realne skusenosti s fungovanim kapely. len si myslis, ako by si to robil najspravnejsie, ale ty si teoretik - sachista. robis tahy len za klavesnicnou. vypisujes chalanom ze som hlupak, nic nechapem, nie som spravny. ze nepatrim do sceny, som manazer a manazujem nam akcie. tak prva vec: nie som punkac, nie som hardcore kid, nie som nic. ja som ja, mam rad tvrdu muziku a rad ju hram. rad cestujem s muzikou, rad tvorim a vyjadrujem sa tymto sposobom a spoznavam novych ludi a miesta. je mi luto, ze nezapadam do tvojej skatulky, ako by mal taky clovek vypadat, ale zivot je taky. mna predovsetkym pohana laska k hudbe. zmier sa s tym. a teraz pozor peto, velka pravda cislo dva: kapely sa manazuju, pretoze je to niekolko ludi, ktori maju svoj zivot a musis to vediet zladit. casovo, financne, ludsky. nevidis do toho, ale teoreticky mas pokryte vsetko. okrem praxe. vyskusaj si to, vravim ti. ja kapelujem uz 15 rokov. tak do toho a ukaz mi to konecne, ako sa to robi najlepsie. stale cakam na nieco, co mi konecne ukaze, ze vies aj viac ako len tarat. zivot nie je modelova situacia z lavicovej literatury. je to zivot. A este jedna vec. prosim ta, len sa tu netvar zase bohorovne, ako si nad vecou. si daleko od pravdy. na ten report, konkretne na to jedlo a peniaze z fondov (kde je napisane ze su z EU?) si sa chytil ako mucha na hovno. tak si nad vecou. stacilo ti sem napisat par viet a chalani dostali do chatov romany od teba. mimochodom, nam som zatial s INCRIMINATE vybavil len tri akcie, vsetko ide takisto cez chalanov ako cezo mna. vypisujes chalanom, ze povodny bubenik ktoreho mali bol lepsi, mali ostat pri nom. nevadi, ze za necely rok sme dali dokopy funkcnu kapelu, hra nam to a mame akcie a bavime sa tym, rozumieme si. lepsie bolo, ked sa chalani predtym trapili s bubenikmi tri roky. a nevadi, ze z jedneho sa stal clovek, co blazni a potom predava fotky holych teenageriek na nete, lebo podla tvojich slov “lepsi sexualny predator ako kapitalisticky”. sak ked podnikam, tak to automaticky lopatujem doma peniaze zlava doprava, ze? nemas ponatie o nicom. absolutne o nicom, lebo ty poznas len svoju predstavu o mne, ale MNA absolutne NEPOZNAS. si tragikomik. sa troska uvedom. namiesto toho, aby si mal tendenciu spytat sa mna, ako co vidim a diskutovat so mnou, dat si tu namahu spoznat ma, odsudis ma hlupym predsudkom. budiz. to by som ozelel. kazdemu jeho. ale to tvoje spravanie, ze vypisujes mojim spoluhracom picoviny ako teenagerka poza chrbat, lebo ty o mne vies vsetko najlepsie (dal si si tu namahu, ze), to je pravy punk, pravy diy a pravy ludsky pristup, damy a pani. tlieskam.#7554 DIY or DIE @ napísal/a: 14.02.2019 08:38:17
uhadol si, trufalo sice... necitim to tak ze by som mal potrebu na teba reagovat. tvoje hlasky su pre mna poctou, viem skrz ne, ze malo zmysel sa ozvat, a ze to robim dobre spravne he... nech si kazdy spravy nazor sam...#7553 Minoboss napísal/a: 13.02.2019 16:37:08
Jo no a fog este zabudol spomenut ze kazda kapela pred a po koncerte musela mavat vlajkami europskej unie a do toho hrala europska hymna a na jeden koncert to dosla skontrolovat aj merkelova osobne... su to spinavci ze umoznuju aj taketo granty veru na punk kulturu... a hej aj s tym jedlom mas pravdu tiez sa cudujem preco ked idem vo svojom meste kde byvam na koncik a nejaka napr. svedska kapela sa so mnou nepodeli o jedlo vsak sa mali nazrat doma kokoti nenazrani#7552 fog napísal/a: 13.02.2019 12:18:46
co je petulo. sak sem aspon napis ze si to ty. Ak si to ty, tak ODKAZ PRE PETULA: anonymne vyplakavat vieme vsetci. ked tak. za dalsie, nikdy som sa neoznacil za DIY, tak neviem, aky mas vecny problem. peniaze z eurofondov su spolocensky problem cislo jeden samozrejme. Zlo na zemi. ked z nich postavia ihrisko pre deti, treba ho ist rozjebat. proti tomu musime bojovat. aky mimochodom, mas problem s tym, ze niekto je schopny vybavit si peniaze z grantov a podporovat z toho kapely na turne, pripadne ine projekty. ked sa z tych penazi mozu riesit ine veci, preco nie kultura. nehram tam ako vyslanec EU, ale ako ja. organizuje ma moj kamos. nie europska unia. a za to jedlo. nemam problem sa podelit. ani som to na mieste neriesil, len spomenul v reporte. len ta troska zamrzi ked konecne dohras a je cas sa najest, tak tam nemas nic. kebyze prestanes bojkotovat moje akcie v LC (lebo nie som podla tvojej sablony), tak by si zistil, ze na konci sa zvysne jedlo dava hockomu, kto ma chut. za predpokladu, ze su najedene kapely. lebo tie maju prednost. ale to by si mozno vedel, keby si koncerty organizoval. keby si mal kapelu. keby si sa hybal aj niekde inde ako po internete a tvaril sa ako hardcore/punk policia, co ma pravo kazdemu picovat do toho, ako co robi. pretoze TY, JEDINE TY vies najlepsie a teba by mali vsetci pocuvat. Nas guru do pice. neuraz sa, ale za posledne obdobie melies pantom, riesis tu anonymne picoviny, ale ze by za tebou stali nejake vysledky, tak to nic. mudrovat vies, tak si konecne zaloz kapelu, rozbehni label, spojazdni squat, rob akcie, bookuj kapely alebo dako prispej. ale uz prosim ta prestan tu vyplakavat co mozem a nemozem robit. A hlavne, ked chces mudrovat, neschovavaj sa za anonymitu a netvar sa bohorovne a nevypisuj chalanom z kapely, ako mi kde verbalne nalozis. vedies si tu svoje smiesne zabomysie vojny v tvojej hlave, aby si sa citil dobre, lebo v skutocnosti tvoj nazor nikoho nezaujima. Dokonca ani chalanov z kapely, ale su slusni, aby ta s tym poslali do pice. najdi si nieco, co ta naplni a zacni zit mimo svojej bubliny konecne.ak to nebol petulo, tak to berte s rezervou a mozeme dalej diskutovat. mier
#7551 MarianK napísal/a: 13.02.2019 11:41:44
Budme ako Marian Kotleba, zla zla EU nechceme peniaze z EU. By si cumel kolko priestorov na Slovensku kde bezne hravaju aj DIY kapely dostavaju granty. No a to som fakt teda necakal ze zrovna na punkgene sa niekto bude ohanat danovymi poplatnikmi. Peniaze idu aj na vacsie kokotiny pripadne sa rozkradnu
#7550 zloba @ napísal/a: 13.02.2019 10:57:32
Ci pana. Co je toto za underground? To takato uroven fakt? Vam nejebe tak trocha? ze sa tu tvarite ako DIY #7549 DIY or DIE @ napísal/a: 13.02.2019 08:12:15
Chlapci, vy tu ospevujete peniaze z EU, ze ake to bolo fajn, ze najlepsie. Bez hanby to postnete sem.
Ste prvy po kom taketo keci citam a dufam ze aj posledny. zajebala ma info o tom jedle co vam zjedli, ze nie ste schopni sa ani podelit. #7548 masskillah napísal/a: 12.02.2019 22:49:16
skvely report zozral som to na dve posedenia, Interspar rulez!#7547 Fog napísal/a: 12.02.2019 21:28:31
ked mozu ist zo statneho na ine kokotiny tak preco nie na toto love poslal#7546 elramon napísal/a: 12.02.2019 19:03:37
"Ľudia majú koncert, bar zarobí, kapely majú dátum plus slušný príjem do rozpočtu a všetci sú spokojní."- az na tych danovych poplatnikov, ktori platia granty na taketo kktiny :D
a tie lovky naozaj poslal tou postou nakoniec?
Zaujalo nás:
Posledné komentáre:
03.04. 21:34 Rado RK:
Bolo skvele, kopa ľudí naozaj odkiaľkoľvek...ako vždy naozaj ústretové prostredie bosorky...dik...normálne mi to pripomenulo BB spred skoro 20 rokov keď v Irishi, Tartarose, Podlaviciach, 77m ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)
28.03. 14:49 deegee:
Wrbo: Nesom istý, či si Adam pamätá večer :(
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)
27.03. 07:06 Wrbo:
haha super report :-) Adam mi to podal podstatne strohejšie, už aj čítam, že prečo :-D
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)
22.03. 19:06 emo:
Jedina moznost spieval Achmed. bol aj Vrabec ale nie vzdy. a staly clen bol Papi na gitare. Bicie neviem kto.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)
22.03. 12:15 Majo:
Jasné že Košice!!!pilier ug scény vtedy a z chromatic A
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)
21.03. 19:21 adrik:
http://muzika-komunika.blogspot.com/2017/02/jedina-moznost-skusobna-live-atrium.html
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)
21.03. 19:20 Noro TT/Wien:
A bola tu otazka na tu Jedinu Moznost. Mysli sa JM z Kosic, kde hrali clenovia Nonc., tusim v 1989-91 (inac velmi potesilo, toto pocut po vyse 30 rokoch!)
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)
21.03. 19:17 Noro TT/Wien:
Dobre si to napisal kamo! Oplatilo sa z Viedne prist, aj ked boli namietky, ze Noncoformistisu nezohrati, ale u mna to atmosfera koncertu (aj pred koncertom) prevalcovala. Prach som predtym nepoznal ( ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)
21.03. 11:58 Majo:
A ktorej jedinej možnosti?lebo jedna je niekde z Handlovej,
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)
20.03. 21:21 fog:
no vidis brasko, ako si to pekne naklepal. ako nic. mucosolvan na hrad.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)