PUNKGEN

Aby sa nedalo povedať, že som sa len tak podaromnici nanominoval k chalanom na ich víkendovku, kde boli reprezentovať nie len jedno mesto, ale rovnaké metre štvorcové skúšobne, tak si z tohto výletu spravíme nejaký, samozrejme na kosť subjektívny, textový výstup. Niekto chcel. A asi je to aj fér. Dobre to padne, keď o desať rokov zablúdia na punkgen a nájdu si spomienky na víkend, ktoré boli zahmlené už v tú sobotu ráno. Aspoň takto som celý ten niekedy extrémne populárny reportážny žáner subkultúrnej publicistiky bral. Ako príjemný spôsob cesty časom a priestorom späť. LSD šuviks.

V Collosseu, najnamakanejšom klube východnej Európy, sa nie len na pive, ale priamo na skúškach stretávajú niekoľkí košickí kapelníci. Luxusná skúšobňa je momentálnym domovom legendárnych NONCONFORMIST, ak by ste chceli vedieť, ale predovšetkým dlhodobým domovom srdiečkárov TVOI POSTOI, nuž a doma sú tam aj NERVA, UCHAFU a FUKOTY. Koncerty s príbehom a väzbami sú možno ešte lepšie ako koncerty s chirurgicky presne pospájaným line upom, a preto bolo viac ako vhodné, aby tieto bandy niečo spoločné absolvovali. Teraz z toho bola séria troch koncertov, z ktorých jeden sa stihol odohrať už asi pred mesiacom v Prešove. Košický attack! S krásnou trojgrafikou ninja mačiek od Dana Goliáša. Nie je o čom.

PIATOK
Zraz na centrále o síce nie úplne debilnej, ale predsa len trochu pohrotenej pol jednej poobede. Na mieste je poriadne živo, večer hrajú v Colle CRADLE OF FILTH, takže roboty okolo ich vecí milión. Vidím Collosseum staff v nových oči ťahajúcich uniformách, cool. TVOI POSTOI strategicky pobalený už deň dopredu, v skúšobni sa stretávame so zbytkom, ponosíme veci do áut, nejaký small talk, nejaké kuřivo a sme ready. Pri poslednej cigarete pred cestou k nám pristupuje niekto z crew od černokňažníkov, že nefajčiarska akcia. Berú to vážne takto o jednej. Asi to bude nejaký ten tour life manier, haha. Oki, rešpektujeme, zhasíname cigy, zhasíname svetlá, zamykáme dvere a sadáme do áut, smer Žilina. Po Mier pekne spolu, tam nás potom rozdelí jeden prejazd cez oranžovú, a tak FUKOTY vidíme až v Žiline.

Cesta pohodička, z rádia jazz, až na jednu zápchu pred Ružomberkom nič, kvôli čomu sa trebalo ponáhľať. S Lojzíkom, Vilom a Ižim máme všetok čas na svete, tak ideme objavovať historické centrum Žiliny a jeho gastro. Čínske bistro to istí. V ňom stretávame partičku s mŕtvym kamarátom, ktorého sa snažia personálu nechať na krku, kým nenadobudne život. Crazy. Po tofu rezancoch majú kávičkári chuť na kávičku, tak sadáme na tú, mlsné jazýčky k tomu pridávajú tortičku a tiramisu. Gastro misia sa samozrejme končí kúpou vína a jablkovice.

Postupne sa na mieste zjavia aj už ubytované FUKOTY, niekedy potom aj POSTOI, a nakoniec z Brna, kde boli obzerať banánovu THULSU a HEVER, aj Prasky s Mariánom. A vyzeralo, že čo sa týka nejakého zjavovania sa, tak vrchol to dosiahlo asi trinástimi účastníkmi zájazdu. Pri čakaní na koncert dostávame echo, že v KC Hoffmann robí finančné poradenstvo TATROFKA, ironicky za účasti ďalších Košičanov, deathcore omladiny SINNER SELF. Pri pohľade okolo seba nie je ťažké prísť na to, ktorá akcia zarezonovala v meste viac.

Takže večer pre košických súputníkov a zopár miestnych, ktorým patrí extrémna vďaka za ich výber, otvára UCHAFU. Pestrá muzička s krásnymi gitarovými melódiami, alternatívny rockec kde sa prestrieda orient, psychedélia, vostrej punk rock aj RHCP. Myslím si, že aj celkom zrozumiteľný zvuk. UCHAFU trochu poprehadzovali set, ako ho poznáme, keď začali s hubárskou hymnou "Fungi", namiesto peknej inštrumentálky, ako tomu bývalo doteraz. A to iba preto, lebo tá sa stala súčasťou akéhosi prekvapenia, neviem, dajakú hviezdu sľuboval Iži, ukázalo sa, že išlo o nejakú vlasatú zrúdu, ktorú si síce niekto z (ne)pódií pamätať môže, ale to iba tí trve smutní punx. Z "Autopilota" sa tak stal celkom solídny pokus o spojenie post-rockovej nálady, rapu a screama, asi. Hosťovačka sa naťahuje ešte o "Nespavosť", komplet v dvojhlase, a UCHAFU končia ešte prídavkom, neviem, či si ho vypýtal niekto z košickej skúšobne, alebo niekto z tých žilinských siedmych statočných. Tak, či tak, na záver "Antisemita", ktorý práve tým mixom témy a zvuku je pre mňa "rozporovkou". Cigáni do neba a fašovia do piče!

Funes celkom logicky ostáva za bicími, nasledujú FUKOTY. Bicie, basa a vokál taký hrdzavý, že sevas. Mimochodom, vyzbrojení čerstvými nahrávkami a merchom, oboje s Déé Géého vkladom toho najkrajšieho druhu - v hlavnej úlohe s mačičkou. Milujem. A ty tomu daj šancu, a potom už len konzumuj, kupuj, konzumuj, kupuj, konzumuj ... vieš. FUKOTY asi prvýkrát pre mňa naozaj dzivo, totiž, vždy keď som ich videl hrať, tak sa mi zdalo, že tá basa, hoci prehnaná dvomi aparátmi, nedokáže zvukovo pokryť potreby kapely, ale v Žiline, ak nie naozaj, tak aspoň radikálne pocitovo, to bolo mohutné, aké si to predstavujem. Na druhú stranu, pri Fukotách sa stalo také to nepekné, že do konca sme ich dokukali štyria, a veru ani jeden z nás nebol miestny. Škoda, lebo vravím, v Žiline boli pre mňa zatiaľ najlepší a navyše majú s prehľadom najkratší set, čo je úplne super z viacerých dôvodov.

Dano celkom logicky ostáva s basou v rukách, nasleduje NERVA. Prvé dve kapely pomerne novoty, ale toto už poznať musíte. Dlhoroční muzikanti, jeden a pol albumu, nedávno ale prestriedali zostavu, keď sa rozlúčili so zlatíčkom Ronkom, aby po ňom gitaru prebral Prasiak, a naopak po Prasiakovi prebral basu Dano. Rošády. Do miestnosti sa vracajú ľudia, neviem, či jeden-dvaja nepribudli, haha. Aj nejaké tanečky pochytaní za ramená či na ramenách boli, čo je zasa len dôkazom toho, že Hájovňa sa vie baviť asi najlepšie na Slovensku, samozrejme, najefektnejšie je to za plnej účasti, ale to, že sa potancuje aj v šestici ... no hovorím, dôkaz, že Hájovňa sa baviť vie. NERVA má nejaký ten svoj pomerne vysoký štandard, ani tu to nebolo inak, tvrdý punk/hardcore, košaté skladby, rozhodne nie nejaké bomby pod minútu a štvrť. Nikdy som NERVU nejako extrémne nepreciťoval, čo je dúfam úplne v poriadku povedať, však to ani nie je ich úloha, patrí sa ale uznať, že tú chuť, energiu a vášeň k veci nejde ignorovať. A to, rýpnem si, už nemajú dvadsať a pol roka, haha. Tak nech im to vydrží.

Na záver žilinského večera ešte TVOI POSTOI. Tiež chalani, z ktorých láska k hudbe vyžaruje už pri vykladaní nástrojov z auta. Všetko odmakané a vymyslené. Koľko poznáte kapiel takto ladne balancujúcich na pomedzí toho citlivého, atmosférického, tak príznačného pre post-čokoľvek, a nefalšovaného hospodskýho punk rocku . Niekto možno aj niekoľko, to je fuk, na tom ale vidno to odhodlanie sa posúvať, nejako tie pravidlá ohýbať a tak no. Super vec, vždy to rád vidím, už som asi niekde niekedy spomenul očividný cit pre chytľavé spevové linky, takže vždy si to s nimi rád pospevujem, kde tu mi ešte nejaké slovíčko vypadne, nebýva zvykom počuť na live shows všetko od prvého slova po to posledné písmeno, ale keď vydajú nahrávku aj s textami, tak do dňa som ready na všetko. Inak, ako už toľkokrát sympatické vystúpenie, možno Ďurimu tuto odkážem, že tie predstavovačky songov sú od slova do slova tie isté vety 30. raz, tak nech skúsi aj nejaké iné prúpovídky, ak sa bojí byť vtipný, čo inak extrémne dokáže, tak v pohode, nemusí byť. Ale pokojne by mohol :D. Potom ešte prasknutá struna, výmena gitary, rýchlovečka a koniec. Neboj sa, nestrať sa!

Po koncerte voľný program, jammovanie na prinesených ale aj miestnych nástrojoch, debatky s domácimi, maznanie sa s Borisom, jedenie kari s ryžkou, diky, pivečká, džonty, aj nejakú kvapku pálenky si tam chlapci niekde vykúzlili. Poslední ľudia z Hájovne odchádzajú o štvrť na šesť ráno, potiahli sme s miestnymi bosorkami, Írmi a ďalšími kúzelnými ľuďmi. Ale zas žiadna divočina to nebola, ani hluk nie. Myslím si, že ešte hlučnejšie to mala časť výpravy, ktorá pred divočinou chcela z Hájovne utiecť do bezpečia, ale neviem, svoju verziu musia tlmočiť oni.

Polovica z polovice sme spali v príjmemne vychladenej (rozumej, absolútne nie tak hrozné, ako strašili) koncertnej miestnosti, druhá pri krbe s majstrom domácim a psíkom. Po svojich troch hodinách spánku vidím plody Paliho neposednosti, keď vraj už okolo siedmej či ôsmej naklusal do potravín po hory pečiva a pomazánok. Veľký frajer. Po desiatej sa stretávame všetci zúčastnení, pobalíme veci, zamykáne Hájovňu. Nasleduje káva na Záriečí, miesto, kde som tiež už dlho nebol. Potom prejazd do neďalekého Púchova s pokusom ísť na Salaš, ešte, že sme sa tam nezmestili. Jesť ideme teda až do Púchova, kde tiež robíme, aspoň podľa mňa, zlé a horšie rozhodnutia. Ale tak aspoň sme si pobehali Púchov, kopa vizuálneho bizáru, v meste sa hraje hokej, Prasiak informuje o kope terčov, som si myslel, že tí chodia na futbal a môj milovaný hokej nechávajú na pokoji, asi ale keď je možnosť....

V sobotu sa hraje v podniku v historickej budove župného domu, kde okrem kaviarne a koncertnej miestnosti partia prevádzkuje aj lokálne múzeum, a pravdepodobne ešte kadečo iné. Večer po koncerte dokonca zavítame na tridsiate narodeniny člena iného o.z.tka v pivničných priestoroch. Celé haluzné. Papáme veľmi fajnový guľáš, a celkovo sa o našu výpravu starajú jak o Metallicu, približne. Vedú to tu ľudia z ďalekého východu, tak chceli. Podivný Barón - veľmi, veľmi príjemný zážitok, hocikedy znova rád. Inak ku koncertu asi v tomto bode len veľmi v krátkosti - trošku sa to pretočilo, začal POSTOI, potom NERVA, UCHAFU a nakoniec FUKOTY, zvuk opäť až prekvapujúco dobrý, ľudí sa nazbieralo tiež dosť pekne, atmosféra vynikajúca. Večerný program ale už bol pokojnučký, však už po tom včerajšom vyzerali takmer všetci celý deň ako vypľutí. Domov sa odchádza okolo jedenástej ďalšieho dňa.

V mnohých veciach je výsledok taký, že Košický attack mohol dopadnúť výrazne lepšie, ale veď ... vieme, že mohol aj horšie, nie? Bola pecka, taký skúšobňový teambuilding, za mňa zážitok. Diky UCHAFU, alebo teda Ižimu, že vymyslel a nahovoril ma na kolabo, zaspievať si na koncerte s kapelou, no nebudem klamať, keď poviem, že mi to chýbalo. Kočo tu v minulom reporte trúfalo nechával inzerát na robenie kapely, tak niečo podobné by som tiež tuto načrtol. A okrem toho, veľa smiechu, príjemne ubúdajúcej energie, atmosféry z Baróna a našej milovanej, čoskoro nebohej Hájovne.

Iži, Vilo, Lojzo, Funes, Pali, Ďuri, Dano, druhý Pali, druhý Dano, Mišo, Rišo a Prasiak. Ďakujem(e).

#7998 Prasiak napí­sal/a: 13.03.2024 14:16:53