PUNKGEN

Chcem otvoriť tento článok poslednou akciou, ktorá sa udiala v rámci prezentácie vegánských jedál a premietania filmu Unity. Kde inde ako v HalmiCaffe / KE. Známe tváre neznámych ľudí, ktoré koketne žmurkali očkami a pochodovali sem a tam miestnosťami. Celé osadenstvo kina a aj jedálne tvorili hlavne mladé individuá a aby som to spresnil s vekom menej ako tridsať skoro výhradne ak sa dá posúdiť. Nie, žeby sa mladosť v 30-tke končila, ale povedzme tá najčerstvejšia asi áno. Teda čerstvá mládež, ktorá si prišla zajesť, pozrieť dobrý film a tiež vymeniť nejaký ten názor tvorila drvivú mieru každého tam. Klíma ako stvorená pre zoznamovanie a vymieňanie si skúseností zo života či už ich človek má vagón, alebo sa včera do sveta prebral. Pekné baby a  milí chlapci.

Všetko ako má byť navonok. No témou isto mimo iného boli zvieratá a prednáška sa niesla v duchu ochrany prírody. Prednášku viedol istý pán zo Zaježovej. Aj v tomto mojom článku voľne nadväzujúcom na prednášku, film a večeru pôjde hlavne o zvieratá vo vzťahu k "nám" ľuďom. Ako iste vieme, alebo si pracne uvedomujeme je zviera tvor "živý" je životu bezpečným tvorom skoro vždy, alebo stále. Životu človeka nebezpečným tvorom je zviera málokedy. Ale stane sa aj to. Žralok, ktorý je hladný ukusne hlavu surferovi, ktorý si myslí, že mu patrí oceán. Tiež keď človek skríži cestu medvedici s medvieďaťom, môže to skončiť s tým človekom zle, môže vyviaznuť zo sto-dvesto stehmi. Sú situácie kedy zviera svoje inštinkty neovládne. Osobne som názoru, že zviera svojim inštinktom vládne celkom dobre. Vidím to napríklad na fakte, že zvieratá aj keď voči človeku, čo do vybavenosti a prežitia v úplnej prevahe k človeku, sa mu skôr vyhýbajú. Tu sa vlastne dostávam k tomu o čom aj tento článok má byť okrem iného, a to je domestikácia. Názov článku je zvieratá ako nikto iný a myslím zvieratá, ktoré sa nám podobajú aj nepodobajú. Podobní sme si s nimi často v tom ako sme si ich "ochočili". Prečo sa napríklad povie, že "človek je človeku vlkom"? Môj skromný názor na vec je ten, že človek je človeku vlkom preto, že by si človek človeka nerád ochočil vždy. Vlk je pre mňa symbolom dravosti prírody, ktorá si v ničom nezadá. Príroda je v podstate nekompromisná, a jej vôľa je divoká a dravá. Toho symbolom je vlk. Napríklad nemecké slovo, alebo mužské meno Adolf znamená "vznešený vlk". Vlk ako symbol dravosti a sily, ktorá neznesie kompromisy je vznešený. Naproti tomu stojí ochočený pes. Pes aj keď v podstate k vlku má blízko súc jeho krížencom a domestikátom už niečo z tejto vznešenosti stratil. Pes je svojím spôsobom pešiak človeka. Pešiak v tom zmysle, že má obrovskú pokoru v sebe. Pes skutočne má veľkú dávku pokory, ktorá sa často ukazuje aj v známom "najlepší priateľ človeka". Pes človeka nezradí v každom prípade len ojedinele. Je veľmi dobrým priateľom a dá sa povedať, že ak za niečo stojí pán tak aký pán taký pes. Poznáme aj iné prirovnanie, ktoré hovorí napríklad o psovi ako o zvierati zo zlou krvou. Povie sa "hádali sa ako psy". Hádali sa do krve ako psy. Napriek tomu, alebo preto že pes je domestikované zviera nesie niektoré rysy, ktoré divé zvieratá nenesú, a ktoré na neho prešli skôr z človeka. Pes je dobrým priateľom v tej miere, že často až zrkadlí svojho pána.

Hovorí sa, že psy sa bránia útokom. Tak sa o tom aj spieva. Psy sa bránia útokom preto, že majú v podstate neagresívnu povahu, že taká prirodzená agresivita, ktorú má zviera divoké z nich bola skôr vymlátená, a pes je priateľom človeka za cenu istého oklieštenia. Keď poviem, že "človek človeku vlkom", ale budem myslieť skôr nato, že človek sa nemusí správať k svojmu druhu tak, ako pes ku psu teda s pokorou a ochočene, ale bude sa správať k nemu ako vlk, ktorý je vznešený, ktorý je agresívny pôvodne, ktorý si nechce iného vlka ochočiť, ale práve mu dať onú slobodu a priestor, kde sa vyjadriť, kde nájsť samého seba a podobne. No takto ako vlka nemožno ochočiť nemožno ani chcieť, aby človek človeku nebol vlkom občas.

A tu sa dostávam k tomu, načo sa chcem spýtať možno aj Vás milí a drahí, ktorí Ste sa prednášky účastnili. Čo presne znamená, že "človek človeku vlkom /teda zvieraťom/" pokiaľ ide o zviera samotné? Mohol by som túto myšlienku vyjadriť slovami "človek človeku človekom" a "človek zvieraťu zvieraťom"?

Isto je jednou z hlavných vecí k "myšlienke vegánstva" náležiacich práve údajný súcit s trpiacimi zvieratmi, teda súcit človeka so zvieraťom, a potom ďalšie veci ako zdravá strava a podobne, ale o tom až ďalej. Teraz chcem vyjadriť skôr tú myšlienku, že človek skutočne ako "pán tvorstva" sa správa k zvieratám kruto a často teda "zversky". Povedzme, že keď máme mať voči pojmu "humanita" nejaký ten slušný postoj, je treba domyslieť ako chceme myslieť "veľkochovy", "mliekarenský priemysel", "jatky" /mimochodom všetko zariadenia inšpirované koncentračným tábormi "pre" ľudí/, alebo "genetický výskum" či "vivisekciu". Slovo "zverstvo" ak ho vezmem v tom pôvodnom "neochočenom zmysle" by v mojom slovníku znamenalo toľko, čo som vysvetľoval na prípade "vznešeného vlka". To čo je zverské je svojím spôsobom vznešené. Slovo "humanita" sa naopak úzko viaže na pojem "civilizácie". Byť "humánny" znamená aj byť civilizovaný a byť civilizovaný znamená aj byť poslušný.

Slovo poslušný znamená do istej miery tolerantný aspoň v ľudskom chápaní. Niekto je poslušný preto, že nedokáže klásť odpor. Ak človek rasovo "menejcenný" v koncentročanom tábore poslúchal, tak zvyčajne nie preto, žeby tak robil zo vznešej misie humanitnej, ktorou je koncentračný tábor, ale preto, že stavať sa tam na akýkoľvek odpor by bolo skoro na 99% skončilo úplne zle ako to aj tak skončilo. Odporovať často aspoň pre mňa znamená "neposlúchať". Teraz sa chcem vrátiť nazad k pojmu "ochočený" a "domestifikovaný". Tieto pojmy sú blízke poslušnosti. Pes je vlastne verným priateľom človeka, lebo pes je poslušný. Z definície psa akú máme "my" tu na "Západe" je pes veľkým symbolom poslušnosti. Hovoril som o symbole, ktorým je vlk teda symbol "vznešenosti", "nepodajnosti", skoro "bezbrehého odporu k domestifikácii". Naopak, ale pes je v tom presným opakom. Pes je o to lepší a o to definovanejší o čo je poslušnejší. Hovorí sa niekedy aj "zvlčieť" čím sa myslí akoby ten proces domestifikácie akoby vrátiť. Pojem domestifikovaný je svojho druhu blízky pojmu civilizovaný. Len z hľadiska určitého stupňa civilizovanosti je možné hovoriť o domestifikácii. Ľudia, ktorí ostali na stupňoch vývoja témer takých, čo do ich rozvinutia sa do civilizácie ako zvieratá, ale tiež zvieratá domestifikujú. Dalo by sa teda napísať, že človek domestifikuje dokonca bez ohľadu na stupeň civilizácie na ktorom je.

Stupeň civilizácie, alebo stupeň poslušnosti voči vládnucím hodnotám. Tu sa teda môžem vrátiť k pojmom, ktoré som vymenoval, ktoré chcem trošku spomenúť. "Veľkochovy", "mliekarenský priemysel", "jatky", alebo "vivisekčné komory hrôzy" dobre strážené od veselého povyku ekoliberálnych ochranárov a kde-akých "aktivistov" sú vecou už nie tak civilizácie ako takej, ale skôr výsledkom vedeckého pokroku, ktorý napríklad v ére nacistického Nemecka znamenal dokonalé likvidovanie ľudských životov ako na bežiacom páse za pomoci práve týchto najsofistikovanejších technológií na zabíjanie aké nacistickí Nemci dokázali proti "humanite" a "ľudstvu" vyvinúť.

Je treba povedať, že civilizáciu ako takú o sebe nedefinuje schopnosť čo najefektívnejšie zabijáť, vyrábať a likvidovať všetko čo jej stojí v ceste, ale že práve toto je vzhľadom k hodnotám spoločenským aké dnes vládnu to, za čo sa civilizácia považuje. Pojem civilizácia tak stojí v príkrom protiklade voči pojmu "humanita". Ak mám byť humánny a nie len civilizovaný, nebudem predsa schvaľovať každé "zverstvo", ktoré v mene človeka človek na zvierati pácha. Aspoň pokiaľ sám seba chcem aspoň ako tak definovať ako človeka. Človeka teda niekoho kto má určité svedomie, ktoré je na určité veci citlivé. Človek s trochu citlivým svedomím si predsa nemôže odpustiť krutosť s akou za jeho vlastným chrbtom ona "mašinéria civilizácie výroba / produkcia = kúpna sila operuje". Slovo "citlivý" tu nemá znamenať nič čo chcem povedať ako slabosť. Svedomie nie je slabosťou preto, že je citlivé, ale preto, že je svedomím. Teda, že má slabosť pre citlivé veci.

Môj názor na problematiku správania sa človeka voči svojím blížnym zvieratám sa preto odvíja z toho, že ho chcem myslieť ako problém, ktorý je civilizačný. Preto, že zviera civilizáciu tvorí s človekom /pomyslíme len o zásadnej úlohe koňa a konskej sily, ktorá civilizáciu priam sformovala/ je treba do slova humanita primiešať aj trochu zvieracej krve. Minimálne z toho hľadiska, že humanita by nikdy v podobe dnešnej civilizácie nebola nebyť toho, že stojí v celku na zviertách. Zvieratá sú od ošatenia, stravy, domácich mazlíčkov, zdrojom aj pre lieky, pre myšlienky /let vtáka inšpiruje let lietadla, alebo obojživelný stroj sa inšpiruje zvieratami, ktoré sú doma na súši aj vo vode/ sú v bájkach, v rozprávkach, v dielach, na obrazoch, a teda prakticky s  človekom tvoria jeden život jednej krve. Zvieratá vzácne aj úžitkové, a  iné ako my všetci. No etika a právne normy, ktoré by nad týmito tvormi mali držať ochrannú ruku ako všetci vieme sú do značnej miery mizivé. Je to tak preto, že to čo dnes rozumieme pod pojmom "civilizácia" a "humanita" sa odvíja od onej kultúrnej mriežky hore spomenutej o produkcii, výrobe, spotreba. Dnes nedefinujeme život ako slobodu, alebo ako mieru slobody, ktorú poskytneme ostatným. Ako to definoval Friedrich Nietzsche, je život kvantom moci a  nie mierou slobody, ktorú poskytuje iným životom.

Práve táto myšlienka je mojím hodnotovým kľúčom k vyjadreniu onoho rozporu o sebe v pojme "humanita" a znechutenia nad civilizáciou, ktorá meria svoj úspech práve mierou, ktorou dokáže život zotročiť, spotrebovať, zindustrializovať, vyrobiť, a zase zahubiť. Miere, ktorou berie slobodu životu, ktorá k nemu patrí. Zvieratám vo veľkochovoch, zverincoch, laboratóriách, farmách, a  bitúnkoch je, pokiaľ odhliadnem od všetkých iných práv, brané právo "byť na slobode". To sa viaže práve na pojem domestifikácie, ktorá od toho pojmu sa posunula ďalej k pojmu "industrializácia". Dnešná živočíšna výroba, vôbec priemysel potravinový je v úplnom rozpore s tým, čo sa dá ešte vôbec považovať za problém civilizovanosti ako taký. Zviera je tu dávané na "piedestal" veci, ktorá fakticky len slúži do svojho konca človeku a v neposlednom rade právam človeka na všetko čo chce.

Trošku by som si dovolil prirovnať človeka na tomto "industriálnom stupni civilizovanosti" k rozmaznanému decku, ktoré si myslí, že môže všetko. Že môže zvieratám urobiť všetko a nestane sa mu nič, lebo kdesi v tom procese zabudlo, že čo s človeka robí človeka, keď už si mám toto zrovnanie voči zvieraťu dovoliť, je schopnosť v prvom rade sebareflexie /ktorú z časti má aj zviera/, ale v ďalšom rade o to dôležitejšia schopnosť je vyvodiť z tejto prvej konsekvencie, ktorými sú hlavne "dôsledky" teda "sebaspytovanie si svedomia"!

Človek, ktorý vytesňuje všetko problematické, zlé a nespravodlivé čo civilizácia tvorí vlastne tak vytesňuje svoje svedomie, ktoré čím vytesnenejšie o to tichšie. Aj formálne je svedomie vecou, ktorá by mala byť v poriadku, keď človek chce byť poslušný sebe a svojmu presvedčeniu. Ako spomenutý výrok hovorí je "na úrovni svedomia" pre dnešnú spoločnosť nie dôležité v akej miere človek život chráni teda do akej miery poskytuje "živému tvoru ako zviera" slobodu, ale do akej miery si túto slobodu vie prispôsobiť svojím cieľom zisku, profitu, cieľom ku ktorým má zištné dôvody, ktoré majú slúžiť len jeho umelému blahobytu v samom lone pekla, ktorým sa naša Zem pre všetko vrátane ľudí stáva.

Je s podivom, že človeka nezastaví pred ničím nič, že jedine zánik, ktorý si chystá ho snáď zbrzdí v jeho pokročilom štádiu "pokroku-rozkladu". Myslím, že vzťah k zvieratám doslova presne vystihuje, čo je problémom dnešnej doby, hlavne blahobytu Západu nehovoriac o USA. Majetkovo-vlastnícky a koristnícky vzťah ku všetkému čo dýcha je absolútnou normou. Zvieratá sú príkladom za všetky, že tie nemôžu ani dýchať slobodne. Rastliny sú geneticky "vylepšované" a dodýchajú najskôr tiež. Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa rozrastie a rozprestrie ako sieť na ďalšie milióny rokov.

No po tomto teoretickom analyzovaní sa ešte vrátim k prednáške, alebo respektíve k filmu a jedlu. Nakoľko som musel odísť z podujatia o čosi skôr, som film nevidel celý, ale najedol som sa dobre. Všetky gazdinky vegánske a gazdov vegánov zdravím za finom papanie, a k filmu poviem teda tiež ešte pár slov, ktoré budú možno tiež trošku kritické. Film ma po pravde vôbec nezaujal na úrovni v globále aj keď bol zrejme, som mal dojem, že je príliš zaujatý jedným smerom. Neviem presne o aký smer ide, ale myslím, že globálne riešenia sú tie najťažšie a vyjadrovať sa v čo možno takej komplexnosti o akú išlo v onom filme tak zo široka si myslím, že niekedy príde až na škodu. Celkovo sú názory v onom filme prezentované myslím dosť známe a nič extra nové som v ňom nevidel, nepočul. Určitá všadeprítomná snaha šokovať mi prišla až sureálna nato, že išlo v zásade o zvieratá a človeka ako takého, také.

Hádzanie všetkých ľudí a celej Zeme do jedného vreca akoby mi vôbec nešlo pod kožu. Keďže na úplnú rovnosť na Zemi veriť asi nikdy neuverím, lebo spravodlivosť na Zemi od kedy je človek-človekom ešte nepanovala, a či povie kedy svoje posledné áno, alebo nie to nikto nevie, ale v zásade táto vec s tým filmom mi prišla, nech sa usporiadatelia na mňa nehnevajú, až propagandistická. Tí, ktorí sú za univerzálnu rovnosť by tvárou v tvár akémukoľvek nepriateľovi boli prví, čo by prezliekli kabáty ako to najlepšie ilustruje história, ale tá sa opakuje a v tom filme sa tiež opakovalo niečo čo považujem za dosť irelevantné. Hovorím to aj preto, že pokiaľ sa samej ochrany zvierat týka, poznám aj ďaleko fundovanejšiu látku a milého čitateľa, návštevníka filmu, prednášky chcem upozorniť napríklad na titul od Stanislava Komárka menom "Ochlupení blížni: zvířata v kulturnich kontextech", alebo iné Komárkove knihy s touto problematikou, napríklad na drevenacikada.cz.

#6689 Sajmon napí­sal/a: 15.02.2016 13:24:01