PUNKGEN

Po piatkovej TRBNGR party v Oblude a po výdatnom alkospánku sa presúvame späť do rodnej Žiliny, toť naša perla severu, drahokam na Váhu. V prvej krčme stretávame prvú osádku domácu a hneď aj ďalšiu osádku z východu a ľudia sa zbierajú a zbierajú. Je čas presunúť sa do epicentra punku v tento pochmúrny deň, na ktorý som sa tak tešil. Ľudia sa grupujú a organizátori sa nemajú čoho obávať, dneska bude dobre. Cítiť to v ovzduší. Nikto tu nie je omylom, nepobehujú tu žiadne vymódené decká, žiadne pochybné typy, kam sa pozrieš samý starý známy ksicht z koncertov dávno minulých. Dneska sa podarilo to, čo už dávno nie. Kedysi bolo bežné, že sa chodilo na koncerty do iných miest, aj riadne ďaleko, a nikomu to nebolo divné. V dnešnej dobe sa už väčšina ľudí (česť výnimkám) presuší iba na koncert do lokálneho klubu a nikam inam (ak vôbec ešte zájdu aspoň tam). Ale tento deň je sviatkom, minimálne mojim, a ja sa cítim ako vtedy, keď sme putovali z koncertu Oi Polloi v Žiline na druhý deň hneď do Krakowa, alebo jednoducho hocikam, kde hrala dobrá kapela a všeto to bola súčasť koncertu. Žiadne luxusné vyvážanie autami, ale poctivo načierno na vécku, alebo hocako na skupinovky kade-tade s fľašou vína. Alebo keď som po svojom prvom koncerte Oi Polloi pred vyše desiatimi rokmi spal na staničných kachličkách a potom rovno do školy. No proste, je to moja srdcovečka... Ale dosť bolo punkovej romantiky, späť do Smerru. Keďže už mám čosi džugnuté a je tam asi milión známych, tak je úplne nad slnko jasné, že takmer všetky kapely prekecám, aj keď som si chcel strašne pozrieť chalaniskov z Rotten Ass aj Czosnek s novou speváčkou. Ale nevydalo. Čo mi je ľúto. Aspoň ručanie, bučanie a besnenie Rotten äss som stihol na zopár songov, toľko srandy na tak malej ploche, pekne pekne. Ale cez Czosnek som sa tak zakecal, že keď som došiel do sály, už mastili škótski parašutisti. Bolo to dáke divné, lebo keď som sedel v krčme, tak som vôbce nepočul zvuk zo sály a iba tak pocitovo som sa tam vybral, Asi to bolo tým, že bol akýsi slabý zvuk a že bolo všade plno kvákajúcich ľudí. A ja kvákajúci s nimi, samozrejme. Postavím sa teda ku vchodu a cez milión ľudí pozorujem kapelku. Hovoril som si, že dneska si to vypočujem len tak z obďaleč. Ale navydržím ani pol pesničky. Mrle ma žerú, vyslopcem pivčisko a ako namydlený blesk sa štrikujem davom a už som vpredu, zvršky letia preč a besním ako malý capko . Hrajú kopec nových piesní, no všetko to prekladajú overenými hitmi. Furt je niekto vo vzduchu, furt je niekto na zemi. Presne ako to má vyzerať, ešte k tomu keď sú tu žilinčania, ktorí sa extra radi nosia. Zostava škótskej dychovky je až na basáka taká istá ako naposledy. vládne rodinná atmosféra a kopec zábavy. Ale všetko poprekladané múdrymi príhovormi, takže to má fazónu, Obyčajní Ľudia neustúpili ani o piaď, v názoroch sú rovní a priami. Milujem kapely, ktorým môžem veriť. V dnešnej dobe, keď sa často v HC/punku skĺzava do bohapustého pózovania a pred či po koncerte ide kapela do obchodného centra užiť si konzumu, je to o to vzácnejšie. Keď k tom pripočítam, koľko rokov je už táto kapela v aktívnej službe, tak klobúk dolu. Ani nehovorím o ich neustálych aktivitách mimo hrania, ale úzko súvisiacich s tým, čo hlásajú na koncertoch a čo by malo neodmysliteľne patriť k punku. Dojde aj na kartóny a ich premenlivý slovenský hit "Robert Fico! Pojeb Sa!", THC, Burn The Rich a tak ďalej a tak ďalej, proste evrgríny v podaní majstrov, ziape celá sála. Trošku nechápem, čo furt všetci vyspevujú Antifa Hooligans od Los Fastidios, ale chlapci si z toho urobia srandu a dokonca kúsok zahrajú. Svoju choreografiu obohatili o hru na neexistujúcu gitaru pre niekoho z publika, ale vypustili nalievanie whisky, na Slovensku by fľaša zmizla ako kvapka v mori. No čo tu budem ešte písať? Jednoducho som nechcel, aby skončili a bolo vidieť, že sa tiež výborne zabávajú. Tak ale nedá sa to donekonečna a po prídavkových pesničkách končia v potu tváre. A takisto aj ja, tečie zo mňa ako z nutrie a hneď sa aj hrniem vetrať navonok. Ešte krátka návšteva distra a pokec so spevákom a už odchádzam. Vysypal som mu tam všetko čo som mal v čiapke, dal mi dve platne, ani to poriadne neporátal a mohol som ísť veselý domov. V pondelok večer, keď som sa vystrábil z víkendovej nakladačky, sedím doma, suším ešte stále mokré veci z koncertu a počúvam tie ich nové platne. Oi Polloi sa nezmenili ani o krok, stále tie isté výbušné songy a dokonalé tučné booklety. Jasný názor a pritom nadhľad, tak to sa nevidí tak samozrejme každý deň. Čo ma pobavilo najviac je generátor textov pre DIS-kapely a EP "Mind The Bollocks", kde je návod ako si čekovať vajcia v rámci prevencie rakoviny. Perfektné. A koncert bol s prehľadom to najlepšie, čo sa tento rok v Žiline udialo. Škótska klasika proste nesklamala. Aspoň pre mňa sa podarilo vrátiť ducha starých punkových koncertov minulej dekády. Tomáš, Rado, Peco a ostatní, ktorí sa na tom podieľali: ďakujem!

#1751 redrick @ napí­sal/a: 10.02.2010 16:56:40

#1708 Milosh napí­sal/a: 28.11.2009 20:51:09

#1707 michalko napí­sal/a: 27.11.2009 23:19:34

#1706 Adrik @ napí­sal/a: 26.11.2009 16:35:35