PUNKGEN

Nejako som sa "naučil" písať reporty na koncerty po riadne dlhom čase po ich skončení, a tak sa sem tam z hlavy aj niečo vyparí z hlavy. Musím sa tomu zlozvyku odnaučiť. Ale tak poďme na to. V nedeľu 3.1. sa v Spišskej novej vsi konali ponovoročné dozvuky s nemeckou, americkou a jednou domácou kapelou. Posledné mesiace to na Spiši žije viac ako u nás, Marek sa snaží volať kapely z každého humna a my mu jeho snahu vraciame aspoň náštevnosťou. Na koncert lákam a volám kadekoho, takže napokon ideme v slušnom počte. Dvaja. Všetci sú lemráci a vyhovárajú sa na kadečo. Cesta nuda, ideme rýchlikom, ktorý poznám naskrz poslepiačky. Vystupujeme a Spiš nás víta sibírskym chladivým mrazom. V tom momente by som sa nečudoval, keby okolo mňa prefŕčali sane ťahané psami. V takom mraze by bez pálenky neprežil ani ten najzarytejší straight edge z fanklubu Earth crisis. Ešte, že je Semafor II. hneď pri stanici. Vo vyhriatom klube sa nachádzajú len strážcovia pípy a Marek. Mareka sa pýtame na posádku Košice - Ličartovce, ktorí šli autom. Mali nás už tu čakať, z Košíc vyrazili niekedy pred obedom a šli si obzrieť Spišský hrad. Marek sa chytá od smiechu za nohavice a vraví, že hrad je do marca alebo do apríla zatvorený. O nejakú pol hodinu prichádza aj "turistická" posádka, ktorí to naobed zistili a zvyšný čas si krátili v miestnych pohostinstvách a reštauráciách. Pomaličkým tempom prichádzajú ľudia, cezpoľných je tu dnes viac ako domácich: Bardejov, Liptovský Mikuláš, Žilina, ex Tatry, naše výpravy a boh vie ešte odkiaľ .. Ľudí by tu už bolo aj celkom dosť, no pre zmenu si dávajú na čas kapely, a tak sa na chvíľu sťahujeme do bagetérie zahnať hlad. Za euro päťdesiat ( u nás by taká bageta stála aspoň 2 krát toľko) dostávam obrovskú bagetu so štyrmi druhmi syra, zeleninou a s dvoma poriadnými naberačkami dresingu, takže nie je suchá ako tie z benzínky. Jedna z najlepších bagiet, aké som kedy jedol! Nesrandujem. Keď budeš v Spišskej novej vsi na koncerte alebo len tak, tak sa zastav na bagetu! Bagetéria je po ceste z nového Semafóra do bývalého. Ale to tu asi na prd píšem, keď ani pomaly nevieš, kde je Spišská nová ves. Späť ku koncertu. Vraciame sa do klubu, kde sa už niečo začína diať, konečne prišli kapely, rozmýšľame ešte nad jednou návštevou bagetérie, ale vpredu už niekto (niečo) hučí, a tak ostávame. Koncert otvára prešovská Deformácia. Nečakal som od tejto kapely veľa, videl som ich už aj predtým, ale to, čo začali hrať sa ani z diaľky nepodobalo tomu, čo som si pamätal. (Zrejme) nové skladby boli reznuté hcpunkom a bola z nich cítiť väčšia angažovanosť a energia, takže to bolo aj celkom počúvateľné. No po asi troch skladbách sa vracajú späť k starému repertoáru. Z kalifornského melodického punku dostávam klaustrofóbiu, a tak sa každou skladbou posúvam čoraz viac dozadu. Pri tých posledných som už pri distre, ktoré doniesli Nemci. Pretrvávam tam až do začiatku A bit of braindead, v distre sa je na čo pozerať! Platní veľa, no peňazí pomenej, tak si z výkladu vyberám len jeden sedempalec. Koniec veľkého nákupu. Prichádzam dopredu a od prvého hrzavého zvuku je počuť, že nepôjde o žiadnu pomalú sračku. Nemecko je posledné roky doslova prepchaté thrash hard coreovými spolkami, väčšina z nich sa mi aj páči a majú tendenciu rozsekať rýchlosťou a šialenosťou svoje publikum. To bol aj prípad A bit of braindead. Spevák lietal pred kapelou ako handra, do toho fajný treš v angličtine sem tam aj s klepačkami alebo sólami. Konajú sa aj nejaké pokusy rozhýbať to aj pred kapelou, no je to beznadejné. Hýbu sa tak dvaja traja ľudia. Asi má každý zakódované v hlave, že je dnes nedeľa, a preto sa má správať v súlade s kostolným poriadkom. Nemčúrovia končia, celkom som spokojný s ich koncertom, aj keď ich nasadenie mohli ľudia odmeniť aj viac. Aspoň, že zopár ľudí si hneď po koncerte zaostaráva ich singel "Totally wrecked". Mihnutím oka a jedného piva sa zapájajú Američania Everything falls apart. Zas je sála medzi výčapom a hajzlami na prasknutie. Američania solia pre zmenu ponúrnejší a pomalší hard core ako ich predchodcovia. Rýchle pasáže sú fajné, no keď spomalia, tak mám pocit, že sa polka Semafóru pozabíja od depresie. A tak to ide v kuse dookola. Rýchla pasáž, hneď skok na pomalú a naopak. Pritom nehrali žiaden sludge ani nič podobné, no po Nemcoch to bol sedem mílový skok úplne inam. Miestami to malo základ od starých US hard core kapiel, ale nemám ani šajnu, k čomu by som to prirovnal. Keby som im vydával singel, tak postrihám tie pomalé pasáže a na doske nechal len rýchly hard core kolovrátok. :) Po koncerte dávame ešte narýchlo nejaké pivo, kapely sa pakujú k Marekovi a my do Košíc. Naštastie má Ličartovsko - Košická posádka dve voľné miesta, a tak nás hádžu doslova až pred blok. Dík moc za odvoz a Marekovi za dôvod k ďalšiemu výletu. Uvidíme sa zas u Teba!