PUNKGEN

     V každej jebnutej psychologickej knižke sa spomína, že keď človek niečo velmi chce tak sa mu to splní. Neviem čo je na tom pravdy, ale pred týždnom- dvoma som sa stal aj ja vzorovým príkladom. V sobotu sme s Barneym hrali v Šali spolu s našimi známymi južnými susedmi SUICIDE PRIDE, a po ťažkej kalbe u nás v skúšobni som hovoril spevákovi Macimu, že im tak trochu závidím že hrajú v pondelok v Košicoch s frantíkmi RADIO MAQUIS. Počúval som ich na Myspace ešte keď hrali v Collosseu vlani a moc sa mi to lúbilo. No nič škoda, život ide ďalej, nemôžme mať všetko.
     Je pondelok poobede ja si veselo zarezávam v robote, premýšlam čo budem robiť celý týždeň aby nebola nuda a zrazu kukám, že mi volá šaľenec z metropoly východu. Rozmýšlal som či dvihnem telefón lebo som tušil, že zase vymyslel nejakú pičovinu a ja si to odserem. Tento krát však telemost z Košíc priniesol radostnú správu. Frantíci hladajú koncert a že či by si nemohli zahrať v Seredi. Neváhal som, aj keď mi to povedal fakt za 5 minút 12. Začínam mať vážne podozrenie, že to robí naschvál a skúša našu pripravenosť haha. Večer letíme s Pipom a Timeou do Kempingu, zajednávame plac a posielame ľuďom SMSky, že zajtra je koncert. Toto bola dosť velká obava, že či niekto aj príde, keď sa to dozvie len tak zo dňa na deň. Ešte telefonát do Košíc, že všetko klaplo, potešujúca správa od Adríka, že sa zvezie a príde aj on. No lepšie to ani nemohlo vyjsť.
     V utorok v robote pozerám neustále na hodinky čakám kedy už konečne padne. Toto je ďalší kameň úrazu. Pipo aj ja sme v práci, príchod domov máme okolo šiestej večer a koncert má začať o siedmej. No bude to len tak tak. Ešte štastie, že nám odpadlo varenie a Timea pripravila vynikajúci guláš ( z ktorého som ako vždy nemal ani lyžičku). Z roboty dorážam o šiestej ako som predpokladal a presne vo chvíli keď sa blížim k bytu mi zvoní telefón a na ňom číslo ktoré vyzerá ako ŠPZka nejakého českého auta. Hneď mi je jasné že sú to frantíci. Akurát dorazili ale nie sú v Kempe ale pred Raketou čo je kúsok od Kempu, tak ich navigujem s tým, že sa budem snažiť prísť čo najskôr. Z telefonátu mám dobrý pocit chalanisko povedal nech sa neponáhlam a ešte sa aj smial na názve šenku, že Bistro Raketa. Ja tiež lebo to vyslovil s takým francúzskym prízvukom, že sa na tom nedalo nesmiať. Skús si to sám.
Doma zisťujem, že nemám čas na nič, rýchla sprcha, obliecť sa, pred Jednotu čakať Pipa, do skúšobne naložiť veci. Sečteno podtrženo - nový traťový rekord 50 minút aj nejaké drobné. Docela slušné na mňa. Dorážam do Kempu tam už pri dodávke sedia Clermontčania. (Škoda, že bez Adríka, ale zrejme by nevydržal tretiu návštevu Serede za 2 mesiace. Vidíš, a my tu musíme byť skoro non stop haha) Zdravíme sa, dávam im rýchle info o dnešku, rozprávajú mi ako im ujebali veci v Brne ako turné a podobne a ani neviem ako a už rozkladáme veci a pripravujeme všetko na večerné šialenstvo. Ľudí zatial pomenej, rodinky nechápu z potetovaných chalanov a ich prečudnesnej reči, stretám Nitrančanov, zopár Sereďanov, prichádzajú chalani aj od Trnavy, z blízkeho aj ďalekého okolia až sa nazbiera nejakých 40 - 50 kúskov. Popíja sa pivečko všade taká kludná pokojná atmosféra nikto sa už nikam neponáhla. Kemping sa zavrel do vlastnej časovej bubliny kde sa odohráva divadelná hra s jedným dejstvom s názvom RADIO MAQUIS. Kým sa odostre opona, všetko sa pomaly nazvučí, zvuková skúška a čaká sa na nejakých tých opozdilcov. Chceli sme začať o siedmej, začali sme o deviatej. Nevadí, lebo ludia sú správne nažhavení (rozumej nasraní, že what the kurva is going on?), čakajú, sledujú kedy sa štvorica postaví od neskorej kávičky a začne hoblovať. Zrazu BUM! Spusia sa sample, začína sa pozvola, ale to čo sa spustí o pár sekúnd / minút sa nedá len tak lahko opísať. Fakt to treba vidieť. Skátka je to nájeb jak sviňa. Normálne bolo počuť klapnutie ako všetkým ľudom naraz padli sánky a potom to prešlo do širokého úsmevu. Každý jeden si vychutnáva hudbu, pokyvkáva s hlavou, počúva a zároveň sleduje to čo sa odohráva len pár metrov pred ním. Ja samozrejme tiež. Francúzi hrajú veľmi melodicky, elektroniku využívajú len občas, neseru sa s nejakými pomalými pasážami pekne zostra a natvrdo. Spev je výborný vrešťák ( škoda že Foof má pokazený megafón zrejme by to dostalo úplne iný rozmer), Kousin má gitaru proklate nízko, hrá perfektné linky a stíha popri tom spievať aj vokály ( veľmi dobre) so spevom pomáha aj Kroat, ktorý spoza bicích púšťa aj sample. Basa hrá presne to čo má a dáva poriadne tlaky na prsá keď sa do toho chlapec opre. Hoci je vonku už trochu chladnejšie chalani sa potia jak závodné kone a dávajú zo seba všetko. Trošku ich zrejme pumpujú aj ludia, lebo po každej skladbe si vyslúžia velký aplauz. Ja viem že to znie ako z koncertu Elánu ale fakt to bol aplauz. Odohrajú asi 40 minút a chcú odísť ale nikto ich nechce pustiť preč a tak prídavok nie je jeden ale dokonca dva.
V najlepšom treba prestať zrejme, ale ak mám pravdu povedať toto by som vydržal počúvať aj omnoho dlhšie. Kapela dáva dole nástroje a sadá k distru. To čo sa stalo potom som už dávno nevidel. Ludia sa motajú nevedia čo sa deje tak zakričím DISTRÓÓ a skoro všetci sa nahrnú k stolu a kupujú jak blázniví dosky, cédečká aj trička. Dokonca počujem aj nejaké pičungy kvoli tomu ze sa niekto predbehol! Skrátka krása, ohlasy výborné ( aj od ľudí, ktorých nenadchne len tak hocičo), všetci sú spokojní a pomaly odchádzajú domov. My zostávame, frantíci konečne jedia ( pred koncertom nechceli), my pomaly spratávame a sadáme k nim k stolu a debatujeme. Myslel som že chalani nepijú, lebo stále pýtali len minerálky alebo kávu ale Kroat a Kousin po koncerte dávajú so mnou aj nejaký ten aperitív. Nechce sa nám ísť nikam dlho dlho vykecávame, ubalíme nejaké dobroty čo dostali chalani v Košicoch a sedíme v kempe ešte aj dlho po tom, čo zavreli bar. Spať ideme k nám do skúšobne, pijeme pivo počúvame muziku a pomaly zaspávame.
     Ráno sa budím až okolo 10 všetci spia tak nakupujem pečivo, nátierky a okolo12 dávame raňajky káfíčko, navštívime Pipa, kde sa chalani osprchujú, oholia, relaxujú a pijú vela kávy ( fakt som nikoho nevidel vypiť tolko káv za deň). Vyrážajú pomerne neskoro, lebo majú den volna a smer Budapešť, čo je tak 2-3 hodinky cesty. Aspoň sme mali šancu prebrať všetko možné aj nemožné a zase sa dozvedieť niečo nové. Hlavná vec však je, že ak všetko vyjde ako sme sa dohodli tak budúci rok na Ffude ich budeš môcť vidieť. Dúfam, že som ťa týmto reportom trošku navnadil, tak sa teš. A nezabudni si vypočuť ich muziku, cez gúgel sa to dá velmi lahko nájsť. Stojí to za to... Jo a ešte velké díky Adríkovi, že nám dohodil takúto fajnú kapelu. Len Aďo prosim ťa pošli už konečne aj tú šamorínsku legendu ktorú mi slubuješ už rok : )
PS : sorry za dlhý report ja neviem byť stručný.

#3100 Dankita napí­sal/a: 29.09.2011 15:56:27

#3098 Spikey napí­sal/a: 29.09.2011 08:39:42