PUNKGEN

Už keď som dostal v priebehu marca ponuku spraviť zastávku na tourku kapiel FUBAR a WARFUCK, bolo viac než jasné, že sa toho ujmem. Dnes síce znamená každá akcia riziko, ale kapely si dali podmienky, ktoré boli viac ako dobré a tak som neváhal a zastávku som do svojho mesta, napriek tomu, že bol pondelok, potvrdil. Takéto kapely sa tu neobjavujú často, FUBAR sem zavítal tuším po 7 rokoch, keď im naposledy organizoval koncert Rišo zo Žiaľu nad Hrobom. Navyše sme do tohto koncertu išli v kooperácii s Cyprusom (Rest Of Noise) takže nebolo nad čím váhať.
Koncertný deň prebiehal ako vždy. Najprv nákup, potom sťahovanie vecí do klubu a potom varenie a chystanie nocľahu pre návštevu. Do klubu dorážam okolo šiestej večer, posádka dodávky v zostave päť kusov z Holandska a tri kusy z Francúzska ma už čaká na mieste. Chalani stihli dokonca vynosiť veci a pripraviť si stánok s merchom, takže všetko klape. Zoznamujem sa s kompletnou posádkou, vrúcne tu opätovne vítam Nicolasa z Bones brigade, podávam základné info, balí sa prvé brko a začínajú sa zbierať prví ľudia.
Na pondelok a grindcore koncert neočakávam veľké čísla, nakoniec ma poteší účasť cca 35 platiacich ľudí. Veľký podiel na tom má aj veľká skupinka zo Zvolena, ktorá došla početne podporiť a ukázať, že láska k hudbe nepozná hranice, a už vôbec nie tie ktoré nám určujú okresy. Veľký rešpekt! Atmosféra sa zahusťuje a koncert začína okolo pol deviatej, keď sa nahromaždí dostatočný počet hláv.
Ako prví to odpaľujú JAKUBYSKO, ktorí dostali reparát. Naposledy hrali v Lučenci nedávno v januári, ale pokazený pedál na kopák ich set prerušil už v šiestej skladbe. Chalani na ponuku prísť opäť kývli a bola to výborná voľba. Najebali do nás výdatný a rytmicky pestrý fastcore, na aký sme u týchto Zvolenčanov zvyknutí. Zahrabli do svojich starých vecí, ale predstavili aj nové tracky z pripravovanej nahrávky, ktorá vyjde snáď čoskoro práve na tomto labeli (Totalitarianism still continues) a na ktorú sa treba rozhodne tešiť! Napriek tomu, že sa nedeje žiadne pogo či nejaký veľký pohyb pod pódiom, medzi skladbami získavajú chalani zaslúžené ovácie, keďže svoj set podávajú s maximálnym nasadením.
Ako ďalší sú na rade Francúzi WARFUCK. Služobne mladšia kapela, pozostávajúca len z dvoch členov, bola u mňa najväčším prekvapením večera. Chalani vyfajčili zopár jointov a dali nejaké drinky, na ich výkone to však rozhodne nie je poznať, skôr naopak. Dvojčlenné kapely majú nevýhodu, že pôsobia staticky, ale v prípade tejto bandy sa to rozhodne nedá povedať. Spevák/gitarista Nico behá splašene medzi ľuďmi, hádže ksichty a prežíva set neskutočne naplno. WARFUCK na nás vyplieskali devastačný grindcore, ktorý bol tak neskutočne intenzívny, že by sa zaň nemusela hanbiť ani päťčlenná kapela. Sypú do nás skladby z ich debutu "Weak and the wicked (je k dispozícii voľne na stiahnutie na kapelnom bandcamp profile) a nechajú nás vydýchnuť jedine v pomalších pasážach. Ako sa obzerám dookola, nie som jediný, kto nemo zíza a nechápe, ako môžu dvaja ľudia robiť taký bordel. U mňa rozhodne najlepší two-piece band, aký som kedy videl!
Posledným klinčekom do rakvičky bola, aspoň podľa mňa, kapela, ktorá sa dá označiť za jednu z legiend scény: holandskí FUBAR. Tí to rozbaľujú tesne po desiatej a v dosť bohatšej, päťčlennej zostave. Set poskladaný zo starších vecí a hlavne z novinky "Lead us to war" (LP vyjde zanedlho u Power it up) bol vyvážený a ničiaci. Predsa len, kto túto muziku pozná, vie o čom je reč. Ich netypický grindcore bol taký, aký ho poznáme z nahrávok: značne dostrihaný, veľa zmien, breakov, kombinácia hardcore a grindcore elementov a hlavne tri neustále sa prekričujúce vokály. To je presne toto holandské komando: grindová smršť. Napriek tomu, že ich muzika niekedy môže pôsobiť chaoticky, bol zvuk viac než dobrý a ich set bol prehľadný, minimálne pre skúsené ucho alebo tých, ktorí majú pobehané nahrávky tejto kapely. Frontman Luc behal ako besný pes až z neho išiel strach, ale v civile je to paradoxne neskutočne milý chlapík. FUBAR to jednoducho povedané rozjebali na plnej čiare! Nie je sa čo diviť, že táto kapela má za sebou bohatú minulosť a dúfam, že ešte veľa budúcnosti.
Koncert končí okolo 11, na mieste sa poflakujú stále nejaké existencie. Vonka sa húli, pije a zabáva vo veľkom. Kapely predávajú celkom slušnú porciu merchandisu, čo ma teší, keďže finančne som im nemohol ponúknuť toľko, koľko by si zaslúžili. Sám prispievam svojou troškou. Klub sa pomaly vyprázdňuje, ostávajú nakoniec len osádka turné za barom, kde likvidujú alko pochutiny, ktoré ich lákajú ako chuťou, tak hlavne slovenskou cenou. Nakoniec sme vyprevadení na ulicu aj my, Nicolas parkuje auto za mojim barákom a vyrážame ešte do nočných ulíc na pivo a posledné, epické brko. Do postele sa dostávame zničený okolo druhej nadránom a všetci zaspia na počkanie.
Druhý deň klasika: 8 ľudí sa zobudí, všetci serú a sprchujú sa. Nasledujú raňajky v meste a odchod dodávky smer Budapešť (tam dopadol koncert viac než zaujímavo – v skratke: bitka s majiteľom podniku, zrútenie steny, policajti, FUBAR ani nehrali). Som rád, že som mohol robiť koncert takým skvelým kapelám a hlavne takým skvelým ľuďom. Perfektná komorná akcia, ktorá opäť ukázala jednu pravdivú vec: grindcore je láska, žiadne pózerske pičoviny!