PUNKGEN

Leto býva na hlukové akcie skromnejšie, predsa len je festivalová sezóna, a tak je každý koncert cez leto risk v oblasti návštevnosti. Preto osobne cez leto organizačne vynechávam a sústredím sa skôr na to, aby som toho obišiel čo najviac ako divák. Samozrejme, všetko má svoje výnimky, a tak som kývol na ponuku robiť akciu pre RABID DOGS, ktorí mali cestu na Fekal party a potrebovali zaistiť nejaké dátumy po ceste. Všetko to spískal Ižďo z HUMAN HUMUS, ktorý ma s tým oslovil a tak sme posledný augustový utorok bookli gig pre Talianov v Lučenci práve s nimi.

Bol som zvedavý, ako to dopadne s návštevnosťou, ale ukázalo sa, že moje obavy, že dojde tak 20 ľudí, sa nenaplnili. Konečný počet platiacich sa pred nejakou ôsmou večer ustálil na 41, čo bolo na utorok a grindcore viac než spokojné číslo. Samozrejme, minimálne tretina ľudí došla “len tak pozrieť”, ale v konečnom dôsledku to nevadí, ak to pomôže kapelám natankovať nádrž.

Keďže išlo o nízkorozpočtovku, nechali sme v rámci line-up len dve kapely. Bolo teda dosť času všetko nachystať a celá príprava bežala ľahko a v pohode. Kolo pol deviatej nastupujú slovenskí HUMAN HUMUS. Zahrali intenzívny a energický set, poskladný hlavne z vecí z novinky "Dirty filthy mess" (recenzia čoskoro) a minuloročného EPčka. Chalani šlapali ako stroje, ich muzika ma bavila a som rád, že môžem povedať, že máme na scéne ďalšiu kvalitnú grindcore kapelu. Chytľavé songy, 100% nasadenie a vokálovo pestrý a kontaktný frontman Ižďo – to všetko zaručilo výbornu show. Bolo to nadupané a ničiace – tak ako má vypadať správny grindcore.

Po menšej pauze preberajú podium RABID DOGS s ich zvláštnou kombináciou grindových a rock and rollových prvkov, obohatenou o sample z najrozličnejších filmov od horory po legendu Fantozziho. Celá tá kombinácia najprv pôsobí čudesne, ale po chvíli si zvykám a po čase už podupkávam nohou a pokyvkávam hlavou. Napriek tomu, že ich hudba vo mne nenechala nejakú výraznejšiu stopu, ich set nenudil a našiel svoj ohlas. Koncert Talianov rozhodne bavil, rozdávali úsmevy na každú stranu a svoj set si užívali, ako keby bol posledný. Čo mne chýbalo možno muzikantsky alebo aranžérsky, dohnali feelingom z hrania a chuťou, s akou svoju muziku podávali. Navyše chalani boli maximálne ústretoví a pohodoví, nielen na pódiu, ale aj v súkromí. Mimoriadne sympatická kapela!

Končí sa s úderom policajnej hodiny, t.j. 22:00. Nasleduje klasický scenár: debaty a panáky/jointy. Ani neviem ako, pijem šiestu whiskey, a to som si nekúpil ani jednu. Prichádza na mňa thrash, ale držím sa – darmo, na alk som si nejak aj odvykol. Debatíme a bavíme sa. Iždo už pod vplyvom robí statočný karneval a tak nie je núdza o fóriky a obvyklé naháňanie členov do auta. Nikto u mňa nespí, obe kapely pokračujú na nejakú chatu, kde prespia. Jedinému vegetariánovi balím zvyšné jedlo, aby mal na druhý deň čo jesť, kým ostatní budú tlačiť do hlavy guľáš. Taliani vyfasujú borovičku, nech sa naučia dačo o Slovensku a všetci odchádzajú. Ja ostávam sám aj so svojou mierne omámenou hlavou. Omámim ju ešte, kým nás, pár posledných preživších, nie je vyhnaných z krčmy a sám to okolo jednej v noci vzdávam v posteli s myšlienkou, že to bola komorná, ale fajná letná akcia.