PUNKGEN

Po polročnej koncertnej pauze nás jediný kaskadér na Spiši, Marek M., volá zahrať si pred čadčianskou legendou the PUBLIC. Takúto česť neodmietame, poobede dávame skúšku, sadáme do auta, prekonávame rôzne meteorologické neduhy a za hodinu už žerieme v Spišskej novej vsi bagety. V klube ešte nie je nič rozložené, ľudí je tu oproti minulej akcii tiež poskromnejšie, tak sa vrháme na kartón Smädného mnícha a vyčkávame, čo sa bude diať. Veľmi ležérne sa zapája aparatúra, dorážajú aj Čadčania s výtržníkom Júliusom + ešte dorazili nejakí ľudia = čas na začiatok. Koncert otvárame my, drsný zvuk, hlavne vokál, ale je to našťastie bez chýb. Desať skladieb za dvadsať minút aj s príhovormi zbehlo ani neviem ako. Niektorí ľudia tlieskali aj pískali, takže sa to možno aj niekomu páčilo. Ďalšou kapelou je CRITICA z Liptovského Mikuláša. Ani neviem kedy na Liptove vzniklo hneď niekoľko nových kapiel (okrem CRITICA aj NOSTALGIA a ČAK NOJS). Punk rock s komplikovanejšími postupmi, ktorý sem tam odbočil do hard core, ale aj modernejších vôd a stôk. Spev bol oproti predchádzajúcej kapele úplne zrozumiteľný, dlhé texty, takže celkom v pohode, až na tú minutáž. Štvor až päťminútové songy, som fanda muziky, kedy sa s tým kapely veľmi neserú, ale to je môj problém. Nakoniec the PUBLIC. Mladých táto kapela asi veľmi nezaujíma, nemajú facebook, bandzone, bandcamp, takže vôbec neexistujú, len raz za čas ich niekde vidieť drviť ten ich čudný nemoderný hardcore, ktorí dnes počúva už len zopár pamätníkov. Aspoň som v deň koncertu na gramofóne oprášil splitko s MENTALLY PARASITES, "Caged conscience" 7" a split so SEE YOU IN HELL, čo je asi moja najobľúbenejšia doska od nich. Ty vole, to som nepočul sto rokov. Dosť sentimentálnych bludov, nenahováram nikoho, aby sa zaregistroval na kokotný facebook, takáto hudba patrí na kazetu, vinyl, do malej natlačenej pivnice a nie do mp3 prehrávača. Ale späť do Spišskej, PUBLIC neostali nič dlžný svojej starej povesti; agresívna chaotická muzika, ktorá by sa pri škatuľkovaní musela vopchať medzi hard core, grind, violence, jazz, blues, do toho klepačky a čo ja viem čo by v Soze ešte na PUBLIC našli. Dva spevy, ktoré sa krásne dopĺňali a s najlepším zvukom, aký sa dnes dal nastaviť. Masakrálny set popreplietaný songami z rôznych období, dokonca som song či dva ani nepoznal. Keby nakoniec zahrali aj "Svoj hrob si kopem sám", tak som šťastný ako malé decko, ale aj tak som z toho bol poriadne odrovnaný. Ďakujeme Marekovi za tento fofr výlet, v jednom okamihu sa tešíš na koncert a v druhom si naspäť doma v posteli. Aghhhr#&@!