PUNKGEN

Report (alebo poviedku?) na túto smutnú udalosť píšem až teraz, pretože až dnes som, tak ako Robko F., prestal plakať do vankúša. Posledný koncert ILÚZIE - za posledné roky pre mňa bez väčšieho rozmýšľania najlepší punk, ktorý vznikol na Slovensku. Za nimi sa v závese stále držia neoblomní TOY PIŠTOĽS (oni sa už nezmenia) a Dáša, ale to je folk punk, haha. PS: Davovka vypadla už roky dozadu, aj keď v roku 2012 mierne poskočili, no po akože "koncerte" minulý rok na Traktor feste spadli u mňa opäť do Mariánskej priekopy. Takže ILÚZIA = parádne nakopnutá muzika skombinovaná s ľubozvučnými husľami (vyrovná sa tomu asi len viola v kapele GARMONBOZIA, ale to je kúsok iný štýl) + mužsko - ženský spev (počul som aj protinázor, že ten operný spev je odporný) + ak poznáš kapelu aj osobne, tak vieš, že svoje texty myslia úprimne. Slzy poutierané, sople v kapesníku (plátenom), poďme konečne na report.
Bez logistických komplikácii by to asi nešlo, ešte stále viem ostať v úžase, ak sa niekto vie vyhovoriť deň pred alebo v deň (!) koncertu. Z Košíc ideme na aute teda len traja, a to ešte jednu postavičku nesiem na druhý koniec Košíc, aby si splnila svoju volebnú povinnosť. Jednu kládu vyzdvihujeme ešte v Poprade a po dialnici, ktorá mala byť dokončená v roku 2010 si to pečieme do Žiliny. Tu mierne blúdime až sa musíme pýtať na cestu. Pred Boonkrom už stoja hejná hudbychtivých pankáčov, väčšinou samé staré firmy. Rozkladám distro na Red bull stôl / stánok, ktorý vyzerá, ako keby si ho požičali z nejakého miestneho zaniknutého kúpaliska. A za celý ten čas sa dnu derú ďalší a ďalší ľudia. Boonker už začína byť celkom napráskaný (môj odhad je tak 250 platiacich?), takže sa šteluje prvá kapela - BARNEY GUMBLE. Zo začiatku má Zločinec dosť bordeloidný hlas, ako keby spieval cez rúru do telefónneho sluchátka (AMANDA LEAR by mohla závidieť), ale po asi dvoch pesničkách sa to opravuje, takže z toho nakoniec nie je gore prasárna, ale svieži a rýchly hc punk, na aký si u tejto kapely zvyknutý. Dnes sa s tým neserú, počul si všetky minútovky zo 4 way split LP, ale aj niečo staršie a samozrejme aj novšie. Rýchle, energické a nenudilo to. Tak to má byť. Ďalšia kapela s nezvyčajným menom PRIATELIA PADAJÚCEHO LÍSTIA bola nielen pre mňa záhadou. Jej jediné CD "Klamstvá" som kedysi žral, ale po kapele sa zľahla zem a asi po 10 rokoch začali opäť koncertovať. Takže ako to bude znieť? Úprimne, všelijako. Rýchlejšie punkové songy, ktoré som si ešte pamätal, boli v pohode, ale v repertoári mali aj mnoho neznámych, pomalých a dlhých alebo ladených do ska, takže to bolo také všelijaké a možno aj málo zohraté. Neviem. Už sme v polovici, ani neviem ako. Letí to nenormálne, keď sa s niekým zakecáš - pozdravujem do Nórska. ŽELEZNÁ KOLÓNA - pre mňa úplna anarcho oi klasicka, akej dvojníka by si u nás len ťažko hľadal a na ktorú sa prišlo pozrieť aj množstvo skinheadov. Šupo za mikrofónom. Odstraňujú sa zábrany z pódia, takže si Šupo celý koncert náramne užíval, stále plával v publiku a popri tom dával kolovať mikrofón. Vtip bol v tom, že pokračovať v spievaní vedela možno tak polovica karaokeristov. No dobre, refrény vedeli takmer všetci. Playlist poskládaný takmer z celého ich jediného CD, ale aj nejakej tej novej skladby. Zaregistroval som jeden s dosť krkolomne podaným textom. Ale pri starých skladbách si si snáď s nimi zabejkal ako ja, kapela koncertuje maximálne tak dva krát do roka a aj to preháňam. No a nakoniec ... ILÚZIA! Od prvej sekundy nasadené vysoké tempo. Teda ako vždy! Energiu od kapely prijímaš nielen z reprákov. Jedna zľudovelá klasika strieda druhá, Šupa na rukách vymenil Peter Madigár a Peco a na pódiu sa zmocnili mikrofónu Dáša a bývala speváčka Adela. Ako vždy, aj teraz sa na pódiu pripíja poldecákmi vďaka Gurkenovi. Prišlo na rad aj na nové pesničky ("Už dávno ti chcem povedať" je na orgazmus!), ktoré by mali výjsť na split 10" s Dášom. No nech už to bude, dovtedy ostáva len ničiť drážky "Búrke" a veriť, že posledný koncert nebol úplne posledný a ako ELÁN, vstanú každý rok od ťažkej práce, ehm dovoleniek. Po všetkých peckách, ktoré ťa len napadnú sa ešte navrch pridáva KRITICKÁ SITUACE a je úplný koniec. Koniec ťažkým koncertom na východe, srbsko - rumunskému turné, Evkinej a Michalovej svadbe, nekonečných filozofických monológoch Petra Madigára a deštruktívnym chlastaním s Julom a ďalšími obskurdnými postavičkami v nonstope na žilinskej stanici.