PUNKGEN

Silné kapely, silná túžba po zážitkoch a "silné" vianočné príplatky v  robote nám napovedali, že by bolo správne vyraziť aj trochu ďalej ako do Košíc, Žiliny alebo Krakova. Tentoraz sme si vybrali Olomouc a po pozvaní od priateľa z Hraníc, ktorý nám ponúkol nocľah sme neváhali a začali sme zbierať osadenstvo, ktoré by tvorilo našu posádku do Českej republiky v  týchto chladných dňoch. Napokon sa nám podarilo vyzbierať plné auto, čo sa tak často nestáva. Po ceste sme sa zastavili v Rajeckých Tepliciach za kámošom Dášom, ktorý tam v rámci nejakej občianskej iniciatívy varil kapustnicu a varené víno pre miestnych ľudí, takisto mal mať aj koncert, ktorý sme dúfali, že stihneme. Na koncert sme čakať nemohli, kapustnica nebola s označením "V", víno nebolo s označením "X", tak že sme zvolili len banány z Jednoty, trochu pobudli, podebatovali a vybrali sme sa ďalej na našu cestu. Niečo okolo 18-tej sme dorazili do Olomouca, našli sme "klub" pod názvom Sf.miniramp.diy, kde už bolo jasné, že nuda nebude. Staré známe tváre striedali aj tie neznáme, ľudia na nás trochu pozerali, či nie sme náhodou nejaký Poliaci, asi nie sú zvyknutí na východné Slovensko. O  tomto priestore som vedel, celkom som sledoval, čo sa tam deje a veľmi som to tam chcel navštíviť. Dnes sa mi to podarilo. Príjemná atmosféra, graffity, skateboardingová rampa, veľa ľudí, distrá, dobrovoľné vstupné, vegan jedlo.
Ako prvá kapela stála na rampe ANNE M. CHRISTIANSEN, myslím že väčšinou členovia zo SIN OF LILITH. Výborný emocore podobného štýlu ako kapela, čo mali predtým. Som rád že pokračujú v hudobnej tvorbe. Zvuk v skutku dobrý, pre mňa príjemné otvorenie večera.
Ďalšou kapelou sú anarchopunkoví ROSA PARKS. Taktiež príjemné zoskupenie ľudí z TUPAK AMARU, je to tam prosto cítiť, čo je veľmi dobré. Zo začiatku ma kapela nezaujala, no po vypustení nových veci som si ju akosi všimol a som rád, že sa už nestrácam ani v tomto žánri. Skvelé príhovory no zvukovo mi to už prišlo trošku slabšie, možno to robili tie dva spevy, neviem, možno som len stál na zlom mieste. Pre mňa osobne super kapela, ktorá si ku mne našla cestu svojou úprimnosťou a som si istý, že za každým keď sa bude dať, tak ich podporím.
Na rade je ťahák večera, a takisto môj osobný dôvod tejto cesty. Srdcová záležitosť REMEK. Ťažko viem k tomuto niečo napísať. Nemám čo vytknúť aj keď si myslím, že koncert v Martine tak ľahko nič neprekoná. Tak isto tento večer som sa dostal k ich prvému demu a flexi. Díky Karel. Myslel som že to už nikde nezoženiem.
Tesne pred vystúpením REMKA sme postrehli, že sa objavili aj tváre ľudí z  HLINOMAZ. Ťažkotonážny noise hardcore, Banán za mikrofónom, Banán na zemi, Banán všade, lietajúce bicie po celom priestore, pot, krv, ľudia začali celkom šalieť, no mňa to až tak nezobralo, možno len preto, že som čakal niečo podobné ako PUSTINA, kde som ostal pomaly v tranze, alebo to, že predtým hrali REMEK. Ale musím uznať, že to malo niečo do seba. Som zvedavý na nahrávku, ak nejaká časom bude, keď nerátam demo, ktoré mne príde zvukovo dosť mimo moje uši. Snáď sa dočkáme.
TRIGGER som už mal možnosť vidieť na tohto ročnom Ffud feste. Grindcore / power violence. U mňa dosť monotónne, minule sa mi to zdalo nejaké pestrejšie. Ale ako kvalitný výplach uší to celkom postačilo. Myslím že fanúšikovia tohto žánru si prišli na svoje. Dokonca sme počas setu dostali od kapely vegánske koláčiky, myslím že niekto z nich mal nejaký sviatok, neviem keďže som nejako nevnímal po spomínanom výplachu.
Ako čerešnička na torte spevák z ROSA PARKS Dan s jeho akustickým folk punkovým dielom HLEDÁNÍ. Taktiež som už jeho koncert mal možnosť vidieť na Ffud feste a niektoré songy sa mi vryli do pamäti zo splitu s  CÁCORY. Mimochodom už by to aj fyzicky mohlo uzrieť svetlo sveta. Koncert výborný ako minule, vtipný, kritický, úprimný.
Po koncerte sa uvoľnila rampa, kde začali predvádzať svoje kúsky asi miestni skateťáci. Pobrali sme sa hľadať našu spojku k nocľahu keďže som nejako nevedel ako vyzerá. To je celkom zásluha internetu. Takže si povedzme, že tie www stránky nie sú až také zlé, keď už nič, tak človek nadviaže nové kontakty, priateľstvá. Všetko prebehlo úspešne, pobrali sme sa ešte k distrám podporiť ľudí, ktorí niečo robia, nie len pičujú na momentálnu situáciu pred fľašou vína, a tak isto sa aj zbaviť posledných českých drobných a  vyrazili sme smer Hranice, kde sme sa mali uložiť na štvorhodinový reset a pokračovať vo svojej zasneženej ceste späť k stereotypu...