PUNKGEN

Koncerty v Žiali nad Hrobom mám rád. Kvôli ľuďom, ktorých tam stretnem. Kvôli Rišovi, ktorý to tam úspešne ťahá z bahna už roky rokúce. Kvôli tomu, že to mám blízko. A aby som nezabudol, kvôli tomu, lebo tam hrajú dobré a  zaujímavé kapely. Tentokrát to vyšlo na pondelok, ale dali sme dokopy štvorčlennú posádku v zložení dva kusy LC, dva kusy ZV.

Dorazíme kolo ôsmej, na mieste to vypadá tak, že stojí ešte aj vzduch. Kapely nikde, ľudia nikde. Nakoniec zisťujeme, že je tu šikovne skrytá teraska v bývalom dvore 84-ky, kde už nejakí ľudia sú. Nie je to bohužiaľ veľká sláva, ale lepšie ako nič. Konečná cifra sa v ten večer zastaví na čísle 32. Rišo neskôr spomenie, že na pondelok je spokojný a ticho súhlasím, kebyže to robím u nás doma, s touto cifrou by som bol OK. Pondelok a grindcore, je to slušné. Kým prídu kapely a dá sa všetko dokopy, obsadzujeme staré kreslá na terase. Odpaľujeme a v tom kresle si pripadám ako Tony Soprano. Kvasíme a čakáme, nakoniec vybehne Rišo a oznámi ľuďom, nak presunú rite dole, ide sa hrať. Je tuším kolo deviatej.

Otvárajú ALEA IACTA EST. K nim netreba nič špeciálne rozpisovať. Hrubozrný, dvojgitarový, devastačný grindcore. Hlavne rýchlo a s ničím sa veľmi nesrať. Pekne, svižne, krátko, agresívne. Týchto mladíkov z Galanty si musel zaregistrovať. Minimálne ak si sa niekedy zapodieval touto muzikou. Na domácej scéne patria medzi top, a to zaslúžene. Hrajú precízne a s nasadením býka, čo trhá utekajúcich turistov v uliciach. Rozdali niekoľko päsťačiek medzi oči (rozumej songov) a zanedlho je koniec. Bod hore za rozdávanie prekladu textov, slovenský grindcore spevník, formát A4. Ak ich muziku silno môžeš, dojdi koncom mesiaca do Lučenca, kde prídu rozkopať tvoj ksicht spolu s maďarskými S.O.T.E. a  spoločným noise projektom.

Odohraté, ideme sa vetrať a Tony Soprano kreslá sú voľné. Fasa. Nepohnem sa z neho, kým Rišo nepríde zazvoniť na druhé kolo. Nabudúce mu zoberiem z domu aj nejaký zvonček, nech to má štýl. RAGEOUS INTENT je prvá z dvoch španielskych grindcore kapiel, ktorá dneska vystupuje. Je to tlak. Týpci šlapú ako o život, spevák je zjav a ich set je nasiaknutý energiou. Plieskajú track za trackom, idú ako píly a v tej záplave hluku nevadí, keď je to tu a tam troška rozhádzané. Zvuk nie je prejebaný a tak je to aj celkom čitateľné, ľudí pomenej, takže klenbovité rozdelenie podniku už tak nevadí, ako pri poslednej návšteve. Skrátka, dobre vidím aj dobre počujem. Kapela do nás nahustí, čo za tých cca dvadsaťpäť minút stihne a je rýchlo a  nekompromisne po všetkom.

Spriaznení DISTURBANCE PROJECT nasledujú zanedlho po nich, pauzu vypĺňam v mafiánskom kresle. Pán organizátor príde zazvoniť na záverečné kolo a to je, podobne ako predošlé, rýchle a intenzívne. Druhá španielska mlátička v ničom nezaostáva. Servírujú set, ktorý ma podľa môjho strohého pohľadu na playlist asi tisíc skladieb, a idú ako o život. Bubeník, ktorý mlátil ako magor, až mu padali okuliare, sa nestíhal ani uterákom utrieť medzi songami a už na ňom viseli tri kolegiálne pohľady, kedy konečne odpočíta ďalší song. Skrátka, keby to DISTURBANCE PROJECT vedeli, predbehli by aj sami seba. Nekončiaca nálož sypačiek a dynamických nájebov ubehla možno ešte rýchlejšie, ako som vnímal. V tom krátkom čase do nás ale natlačili, čo stihli a úprimne, stihli toho nahustiť kurva dosť. Set týchto Španielov bol jeden veľký náklad.

Som rád, že som mohol ísť na túto klubovku a vidieť tri preplesky, aj keď to vyšlo na pondelok. Rišovi patrí dík, že to dal dokopy a dúfam, že na ďalšej akcii sa tam vidíme predsa len o niečo väčšom počte. Keďže sa skončilo celkom skoro, niečo pred jedenástou, lúčim sa, naberám posádku a pohýname sa včasne. Vyhovuje mi to, nerád šoférujem unavený. Idem ako krovinorez, dávam trasu LC-ZH za hodinu aj so zastávkou v ZV. A žiadna samovražedná zver. Doma som o polnoci, aký luxus. Buenas noches.