PUNKGEN

Ísť či neísť na tento koncert sme sa rozhodovali dlhšie. Brno je trochu viac než len za rohom a trepať sa takú diaľku kvôli dvom hodinám výplachu je tiež na peknú diagnózu. Našťastie ale pred spaním zabudnem užiť predpísané pilulky a nakoniec si dopriavame zaujímavý víkend (na dve hodiny bordelu dlhší report ako na dvojdňový festival :D). Víkend pre nás začal už v stredu, kedy poobede vyzdvihujem priateľku z práce a dávame si to smer Linz. Na predmestí Viedne neskutočná zápcha, potom na diaľnici lejak, že nevidno ani na 10 metrov, proste nádhera, aj rakúske Tatry sme videli, ale o siedmej sme v Linzi pred klubom Kapu. Po vstupe do klubu sa naše predstavy o spaní na ošťatých matracoch kdesi v backstage rozplývajú. Niekoľkoposchodová budova v sebe skrýva bar, miestnosť na koncerty, na poschodí redakciu miestnych aktivistov, distro miestnosť, kinosálu, boxerskú minitelocvičňu a luxusné podkrovie s posteľami a kuchyňou, kde spia kapely a návštevy. Zatiaľ čo v bare prebieha Prince tribude night, s kamošom Sidneym meníme platne, dávame nejaké pivá za tripade, a keď ešte v noci odchádza do Hamburgu, zašívame sa do prepychových perín. Ráno prechádzka po historickom centre Linzu, návšteva koncentračného tábora Mauthausen ("odporúčam" viac ako návštevu Auschwitzu) a pekne popri Dunaji cez malebné dedinky a vinice až do Znojma. Cítime sa ako niekde v Taliansku, prinajhoršom v Slovinsku. Idyla a pekné cesty končia za hranicami, kde nás víta bilboard reštaurácie Grand Italia, ktorá nevarí pre utečencov. Osemdesiatosemkrát hurá. Rýchlovka do Brna a už kotvíme v hoteli Jana (dík, dík a ešte raz dík!). Fasujeme domáce knedlíky s kôprovou omáčkou a robi a s plnými báchormi sa ledva dokotúľame na čapáka. Dnes žiadne veľké akcie, všetci sme akýsi polomŕtvi, berieme nejaké lahváče a ideme na hotel. Ráno sa flákame po centre, kostnica je za tie peniaze dosť kokotina, nejaké čapáky a lahváče a pomaly sa konečne zbierame na koncert. V Schrotte sme už boli, takže žiadne veľké prekvapenia, dobré pivo na čape a kopec otrhaných a onášivkovaných ľudí na slniečku pred klubom. Takto to mám rád. Začína hrať TRAUMA, pcháme sa dnu, nedostávame zľavu nad 400 km pre cezpoľných, takže platíme plné vstupné. TRAUMA hrá celkom slušný a do mozgu pichľavý grindpunkový bordel. Na base známa miestna hyperaktívna postavička Erik plus do toho ženský ječák, ale všetko vybudené na maximum, takže je z toho aj pekný uchobôl, ale väčšinu skladieb z dema som identifikoval, takže pohoda. Dobrá predkapelka. Po romantickom pozeraní na západ slnka pred klubom začína hrať mocná RUIDOSA INMUNDICIA. Musím písať, že to bol fukot od prvého hrabnutia do strún až po záverečné väzbenie gitár? Neposedná a uvrieskaná Caro na pódiu rozbieha párty, ľudia dole v pučenici jej to oplácajú dvojnásobne. Hrá sa fakt od najstarších skladieb až po pre mňa úplne neznáme "vály" (nepohneval by som sa novej nahrávke). Kurva, ale tá intenzivita a nasranosť! Nepopísateľný tlak! Som zvedavý s čím vyrukujú Japonci, lebo hrať po takej kapele ako je RUIDOSA nie je sranda. SKIZOPHRENIA nie je u nás a asi ani v Čechách najpočúvanejšou japonskou kapelou. Ku mne sa dostali vďaka splitu s MOB47, DESPERAT a PISS-STOPP a odvtedy nejak nič. Ticho. Zažiť japonskú kapelu je ale stále veľká podívaná. SKIZOPHRENIA nastupuje vo svojich oblečkoch a spúšťa mix rock n rollu a punku, samozrejme s nezameniteľným japonským soundom, na ktorý majú patent len v Ázii. Nie je to žiaden distortion disbeat, má to bližšie ku krajanom HAT TRICKERS alebo J.U.U.M. ako k DISCLOSE alebo FRAMTID, ale aj tak je to extrémne chytľavé a počúvateľné, možno aj vďaka celkom komickému spevu. Ináč aj japonskí pankeri vedia vyhúliť svoje aparáty k hraniciam mučenia. V Schrotte je asi 40 stupňov, vidieť ako sa z kapely lejú vedrá potu, no ani jeden si ani za boha nedá dole koženku alebo čiapku. Sranda. Po koncerte ešte smrdíme pri kapelách, lobujeme u Caro koncert v slovak fucking goverment country (vidím to na rok 2020) a pred alkoholickými zombíkmi radšej utekáme na hotel. Ďalší deň.