PUNKGEN

Ďalší z radu koncertov v Pešti. DRRPNC sto krokov od Düreru. Hodina a pol volantovania, prvý exit z diaľnice, jedna križovatka, 100 krokov a tam si. Nedeľa, ale tak TØRSÖ tu tiež nehrajú hockedy. Nevraviac, 1000 forintov, až smiešne tri eurá dvadsať centy za vstup. Za málo lóve veľa muziky. Kebyže tu žiješ blízko na Maďare, velebíš. Dochádzame, hneď volám ľuďom a zvyšok sa po zaparkovaní vydáva cez predkapely obzrieť mesto, kde nájdu festival českého piva a halušky v ponuke. Svet je plný prekvapení. Stretávam sa s  kamošmi, odovzdávam borovičku. Tá má neskôr napriek kyslým tváram pri požívaní veľký úspech. Pije sa, fajčí sa, debatí o pičovinách. Dobre som.

Začína sa niečo neskôr, pol hodinu sklz oproti rozpisu. Domácu trojku zahajuje CONTRA, tých som už raz vychytal ako otvárak na miestnom one-day feste. Poskladané z klasických postupov hc/punku, nasadenie aj energia v  tom je, ale na druhý krát mi to ako keby už nič neponúka. Hodnotím to ako štandardné. Chvíľu obzerám, končím cez stenu vedľa v skúšobni pri oddychových aktivitách. KARAK, spriaznená kapela, je už kus iná kapusta. Surový tlak, opretý o protozáklady hrubozrného grindu. Bez príkras, bez prímesí, podladený sound, husté riffy, hlavu driapací vokál. Hustá hluková stena nahádzala do hlavy tehlu po tehle. Do osprostenia. Možno to bolo inokedy nedostupnou špeciálnou tekutou prímesou z lesa, ale šlo z toho nihilizmus a zlo. Facky z lesa. Poslední domáci NORMS boli zase odchod iným smerom. Rozličné momenty cez punk, hc, alternatívu až po rock and roll vytvárali zaujímavú a prazvláštnu zmes, ktorá ale fungovala. Dokonale. Držalo ma to celý set, bolo to divné, rozmanité, ale rozhodne kompaktné. Proste kapela, čo má svoj štýl a buď ťa to zobere, alebo sa otočíš a ideš chrbtom k pódiu. Takéto projekty môžem.

Blednem a motám sa vonka, nesledujem čas, lebo čakám že pôjdu hrať LITOVSK. Idem to ale predbežne odkontrolovať a pozerám, na pódiu nachystaný TØRSÖ. Tak som si rovno našiel miesto, píšem chalanom sms, že majú tak pár minút, nakoniec to stihnú niekde v polke. Babráci. Na začiatku sa pustia väzby, je tam ale nejaký problém s kopákom a troška sa naťahuje štart. Bubeník pičuje ako chorá vrana. Narýchlo sa to dorieši, naštartujú krátkym introm, a hneď od podlahy vyšúpu nasratý, rýchly, agresívny hardcore/punk. A idú ho pekne až po koniec setu. Žiadne poľavenie, žiadna pauza, len bohapustá masáž. Napriek tomu, že bubeník má stále očividné problémy s kopákom a miestami mám pocit, že vstane a rozkope ho na triesky. Odnesú si to aspoň mikrofóny, tie odjebe dvoma presnými ranami a vyrieši to tým, že začne do toho trieskať ako magor o 40% hlasnejšie. To odzbrojilo aj mňa. Dá sa vyčítať, že nepatria medzi najoriginálnejšie či najtechnickejšie kapely, o to tu ale nejde. Ide tu o tlak, ktorý z toho ide. Intenzívny tlak. Posadené, natlačené na maximum. Až sa divím, že nelietajú ľudia hore dole, ale nejak je to dneska z pozície publika statickejšie. Nevadí, TØRSÖ to tiež nevnímajú a za tých dvadsať plus dačo minútového setu nás s ľahkosťou rozsekajú ako drevorubači ratanový nábytok. Nekompromisné.

Poslední LITOVSK sa s nástupom neponáhľajú, asi musel ešte stage vychladnúť. Medzitým pri distre popri nákupe kecám s bubeníkom TØRSÖ a spoločne pičujeme na dvadsať palcové kopáky, ktoré proste nezvládajú poriadne kopance a náprah. Detské veľkosti. Chvíľu to trvá, kým sa začne posledný set, ale nejak ma to neberie od začiatku. Je to také punkovo spievankové, dajú prvý song a menia vokalistu, ktorý neviem či tam originálne patrí. Dávam tomu ešte povinný song dva, ale nič. Necháva ma to chladným, toto rozhodne nie je pre mňa. Končím zase v skúšobni, kde celý zvyšok prekecám. Je dohraté, lúčim sa a šmýkame domov, kde prídeme v krásnom čase druhej hodiny rannej. Po ceste asi už klasicky na tejto ceste majestátny jeleň s parožím ako z rozprávky, možno stále ten istý. Chodí sondovať, kedy ho tiež zoberieme na nejakú akciu do Pešti. Tak najbližšie, kamarát.

#6909 Kuko napí­sal/a: 07.07.2016 15:46:28