PUNKGEN

Keby sa ma niekto spýtal, kam ma to v Česku najviac ťahá. Ktorý kút Moravy je pre mňa najsrdcublízkejší. Odkiaľ sú tie najosobitejšie spolky, ku ktorým už roky rokúce vzhliadam s úctou a rešpektom. Odpoveďou by som snáď nikoho neprekvapil - Rožnovsko. Vraha som už žiaľ navštíviť nestihol. Kompenzoval som si to teda už tradičnou akciou "Setkání svobodných duší", ktorú každoročne organizujú práve ľudia okolo spomínaného klubu.
Ráno vyrážame pred obedom s myšlienkou, že si spravíme výlet po Rožnove pod Radhoštem a jeho priľahlom okolí. V Turčianskych Tepliciach priberáme k našej posádke posledného člena zájazdu a do dvoch hodín sme na mieste. Od Ctiba som dostal pár tipov, kde a ako stráviť voľný čas do začatia akcie, a tak prvou zastávkou bola miestna reštaurácia. Podľa jedálneho lístka, ktorý mali zavesený na internete disponovali aj čisto rastlinnou stravou, takže ruka hore. Čašník - usmiaty pán v rokoch si začne zapisovať objednávky a tu nastáva sranda. S hrdosťou znalosti jedálneho lístka si pýtame čínske nudle - odpoveď nás akosi zaskočí: Ne. Tak iná varianta - sójové nudle na zelenine. Odpoveď opäť prekvapivo - Ne. Pričom sa tváril tak, ako keby o tom jedle nikdy predtým nepočul. Pri otázke na iné bezmästité jedlo dostávame klasiku v podobe smaženého syra. Ok, polka osadenstva sa uspokojí. Tak si pýtame len šalát s opekanými zemiakmi (pán sa počas rozhovoru spýtal 2x s čím si ich dáme - se salátem). Úsmev z jeho tváre sa počas rozhovoru vytratil, vypúlil oči a bolo vidno, že sa cíti trochu nesvoj. Toľko gastroreport k reštaurácii Písečná.
Po obede sme sa vybrali do Valašskej dedinky, čo je vlastne múzeum v prírode s milión dreveničkami a inými výdobytkami doby minulej. Celkom zaujímavá expozícia, len ľudí tam bolo viac než dosť. Takže si si nevychutnal/a všetko tak, ako by si chcel/a. Potom ešte malá zastávka v Rožnovskom pivovare a pred odchodom do Zubří, sme ešte navštívili miesto, kde stál legendárny Vrah. Budova je v rekonštrukcii, takže z pôvodného ducha miesta sa tam toho veľa nezachovalo.