PUNKGEN

Dnes výnimočne vynechávame omšu, sadáme do nášho žihadla a šupujeme si to na západ. V noci u nás jemne snežilo, tak zo skrine oprašujem hrubú bundu, ktorú som už zazimoval, ale za Soroškou sa počasie vylepšuje a čím ideme viac na západ, tým je teplejšie. Na zrúcaninu hradu Revište už šľapeme iba v jednej mikine. A u košických imigrantov v Baratských majeroch sa na dvore doslova opaľujeme. Je tu svätý kľud. Stíhame ešte obed v indickej reštaurácii v Nitre a taktiež menší nákup v Beer time. Nie je to až taká kopa hovna, ako spievajú ABORTION, aj keď centrum pôsobilo dosť ošarpane, dá sa už aj tu nájsť zopár zašívareň. Niečo po siedmej už parkujeme pred Kempingom, kde miestnym vypadávajú oči z jamiek. Majú pravdu. Ktorý psychicky zdravý jedinec by sa trepal kvôli takému koncertu toľko kilometrov. Hádžem distro na biliardový stôl, otvárame chmeľový dovoz a zapadáme medzi miestne i cezpoľné duše. Zhruba za hodinku začína BETON. Čumím ako sa im podaril vykúzliť tak kráľovsky zvuk v takom malom priestore. Jedným okom sledujem, či mocný orkán neodnesie strechu a postupne povyfukuje do priestoru aj všetkých prítomných, ale vonku, aj keď je už tma, je stále príjemná jar, takže statika Kempingu opäť odolala pankovým hurikánom. Dnes žiadna apokalypsa, ani hromy, blesky, ba ani samovraždy. Ináč sa hrá takmer komplet "Konský kokot" plus dve nové skladby z pripravovaného split LP s ROXOROM. Krutý death metal, ktorý o krast už ani nezavadí a s dlhou stopážou a ešte krutejším zvukom. Nič pre citlivky a labilné povahy. Hoci fínština u nás nie je na školách povinným vyučovacím jazykom, ale ak sa popri krížovkách a záhradke venuješ aj hlučnej odnoži punk rocku, o nejakú fínsku kapelu si vo svojom živote zavadiť musel. KAAOS, RATTUS, APPENDIX, TERVEET KADET alebo RIISTETYT sú samozrejme len tie najviac prefláknuté mená, ktoré by si mohol poznať aspoň z nášiviek a práve tí poslední menovaní sa rozhodli, že si koncom marca strihnú východoeuropské turné. Popri takých destináciách ako bosnianska Tuzla, srbský Novi Sad a chorvátsky Osijek sa na plagát dostala aj Sereď. RIISTETYT hrali hlavne v prvej polovici osemdesiatych rokov parádny bordel. Ich novú tvorbu po ich reinkarnácii som už akosi nesledoval, miešali do nej aj metal a bolo počuť, že si kus osvojili svoje nástroje, aj ked sa stále držali rozheganého základu. Pred ľudí sa postavili staré, ale ešte neopotrebované páky, ktoré vyzerali ako tvoj foter po výplate vracajúci sa z večera stráveného v lokále štvrtej cenovej skupiny. Preháňam, na fínske pomery boli celkom v klídku, oproti poslednej fínskej návšteve to bola priam straight edge kapela, aj keď vraj niekto videl pred koncertom bubeníka exnúť ploskačku. Aj také klebety sa šíria medzi ľuďmi, a potom na to doplácajú nevinné fínske kapely. Na bubeníckej stoličke už nesedí zelenovlasý obor Jukka, ale mikrofón stále obťažuje Lasse s obrovským pivným pupkom. Svoju asi polhodinovú šou odkrútili novými skladbami (poslednú LP "Korppien paraati" som vôbec nepočul a asi je už čas to napraviť), ale aj niekoľkými úplnymi starinami. Už to samozrejme nebol ten prvoplánový chaos z demokaziet, kedy basák s gitaristom držali druhý krát v živote v rukách svoje nástroje, a keď sa niekto pomýlil, tak sa šlo bez zastavenia ďalej. Bolo to zohratejšie, sem tam dokonca padlo aj nejaké sólo, ale stále to bol podľa mňa bordel, na ktorý reagovali aj ľudia, ktorí sa pred kapelou válali takmer počas každej piesne. Na záver trochu čudná verzia "Bella ciao" a o trištvrte na desať nastáva ticho. Fukot as fuck. Účasť hojná, aj keď som čakal viac tvárí z Bratislavy. Pobalia sa veci, kapela ostáva spať v Kempingu a my ideme ešte na lahváča k Pipovcom (vďaka!). Ráno Pipo chystá pre kapelu legendárnu treščú pečeň, nesieme ju do Kempingu, z ktorého následne odnášame všetku aparatúru zo včera, lúčime sa a ideme navštíviť múzeum holokaustu v Seredi. Prehliadka bývalého tábora by bola na samostatné slohové cvičenie. Hoci je dosť krátka, zrekonštruované sú 3 baráky z piatich, a len vo dvoch sú expozície, treba to vidieť na vlastné oči. Cestou domov obed v jedálni Alfa bio = do frasa, presne takéto typy vega/vege reštaurácií / jedální na Slovensku chýbajú, žiadne módne biorawneviemčovšetkofree predražených jednohubiek a po pár km ďalej aj pivo v pivovare a tančiarni Franz v Lučenci. Ako tak pozerám, za tie dva dni sme toho postíhali celkom dosť.

#7160 kočo @ napí­sal/a: 01.04.2017 02:27:13