PUNKGEN

Veľká noc patrí v Košiciach Adrikovi a jeho Veľkonočnej zabíjačke. Tento rok dal do kopy fajný line-up, a tak sme sa rozhodli, že je čas poctiť Košice ďalšou návštevou. Nazbiera sa nám dokopy päť, auto plné, takže paráda. Vyrážame s predstihom, aby sme stihli začiatok, Adrik mi dal inštrukcie, o koľkej sa má začať, tak nechcem meškať. Všetko skomplikuje nákup pohonných hmôt do drtičky, ale nakoniec svojou rýchlou, ale nie riskantnou, jazdou stratu dobieham a sme na mieste o cca pol siedmej. Na chodníku sa finišuje fľaša borovičky a ideme dnu obzrieť situáciu.

Začína sa niečo po siedmej, prví sú na rade FYASCO. V oklieštenej zostave, bez basy, v dvojici. Najprv mi tam chýba spodok, potom si ale na tento sound zvyknem. Chalani tlačia ako sme zvyknutí, ich chaotic hardcore s rôznymi presahmi je na našej pôde unikátny. Stále ma to baví, ako z nahrávok, tak naživo. Prakticky celý set sledujem Holuba na bicích, jeho hra radosť pre oči aj uši. Ostatne, celá muzika tejto kapely. Originálna, svojská, s vlastným ksichtom. Síce na jednej strane "žiadne veľké hranie", na strane druhej musím oponovať, že takto tu nehrá nik. Natlačené solídne aj v dvojici. Som rád, že napriek Štotyho odchodu to nezabalili.

Po nich idúcich MENTAL TENSION vidím len druhý krát, ale je to rovnaký tlak ako naposledy na FFUDe. Nahustený stomp hardcore power-violence s prímesou primitívnosti v tom najlepšom zmysle slova. Bez okolkov, príkras, proste surová muzika s jednoznačným ťahom a deštrukčnou silou. Holub síce predycháva medzi songami (dva sety za sebou dajú zabrať), ale inak sa stále šlape s  nohou na podlahe. Oproti FFUDu je to ešte plnšie, klub tomu dáva inú atmosféru. Odozva už aj pred stagom, takže atmosféra začína hustnúť a prevádzková teplota davu sa zvyšuje. Odznejú aj nové songy, ktoré by sa mali objaviť na našom spoločnom splitku. Je sa na čo tešiť, bude to tlak.

Rakúšania STRAFPLANET pokračujú v rýchlych obrátkach. Mix nasratého hardcore a power-violence miestami pripomína až grindovú zmes. Masívne riffy zabalené v plnom a tučnom zvuku, tlačené dopredu agresívnymi bicími, celé vyplnené nesmierne vyhroteným, vysoko položeným ženským vokálom. Neskutočne dravý a prenikavý hlas, obzvlášť na 150 centimetrovú dievčinu. Songy pekne za sebou bez nejakých dlhších páuz a jebot od podlahy. Dynamika a intenzita neskutočná, energie to malo na rozdávanie. Pripomínalo mi to dosť nemecký SVFFER, aj keď STRAFPLANET nešli do takých grindcore výplachov. Rozhodne ale ďalšia rakúska kapela, ktorú budem priebežne sledovať.

Priebežne zídeme dole posedieť s žilinsko-trenčianskou posádkou, aby sme predebatili nejaké spoločné plány do budúcna. Chalani kolektívne štiepajú borovičky, ubalí sa čo to a zakecáme sa, že medzitým je set BRÜNNER TODESMARCH niekde v druhej polke, než sa dostanem späť hore. Chvíľu to sledujem zozadu, ale nejak sa ma to nevie dotknúť. Znie mi to všetko podobne a monotónne. Alebo poviem inak. Štandardne. Všetko je ok, kapela ide a výkon a nasadenie sa nedá uprieť, o to pokoj. Len sem tam by troška nezaškodilo sa po nápad obzrieť aj mimo klasické postupy, osviežilo by to celkový feeling.

RISPOSTA ma baví viac, napriek tomu, že to má tiež tendenciu opakovať podobné motívy. Tu to ale posúvajú dopredu dve veci. Prvým je neskutočné nasadenie a tempo, ktoré na začiatku setu nasadili a nepoľavili z neho prakticky po celý čas. Ďalším faktorom je to, že vokalistovi rozumiem skoro každé slovo, čo je pre mňa ako neznalca ich muziky príjemný bonus. Navyše je to celé kompaktnejšie, muzikálnejšie, nápaditejšie a posadenejšie. Z nahrávok ma to nikdy neoslovilo, ale naživo to malo poriadny spád a silu a celkom príjemne ma to prekvapilo. Môže byť.

Končí sa niečo po desiatej, ideme dole ešte na pár minút na pokec, ktorý sa natiahne skoro až na hodinu. Postupne sledujem, ako mi ľudia sympaticky odchádzajú pred očami a o jedenástej velím k definitívnemu odchodu. Cesta vyľudnená, dokonca ani policajtom sa nechcelo nikde zákerne pokutovať. Ubieha to aj s rozvozmi rýchlo a hladko, len dve srnky a pred Fiľakovom spomalím a vychutnám si krásneho diviaka, ako sa v kľude promenáduje popri ceste. Pomaly ma na tej ceste neprekvapí nič, asi už len fakt ostáva vidieť UFO. Pri toľkých kilometroch by som asi už nečudoval. Tak kým nás neunesú, vidíme sa zase niekde niekedy.