PUNKGEN

Nie až tak plánovaný výlet do Poľska nakoniec vyšiel. Turistika spojená s koncertom, presnejšie povedané jeden z tých výletov, pri ktorých neviete či vôbec trafíte na miesto, a či všetko dopadne ako má. V počte 4ks, v daždi vyrážame z Prešova (tentoraz žiadne kolaborácie medzi mestami) smer Stará Ľubovňa, a potom už neviem kde sme sa ocitli. Prechádzame cez nejaké poľské dedinky, kde nie je žiaden signál, gps odpadáva a my vchádzame do lesa, kde po vyskladaných koľajničkách pre autá nastúpeme minimálne 500 metrov výškových, a tak zisťujeme, že asi ideme zle. Tak teda skúšame iného adepta na zadanie pozície v mapách. Opäť trošku dobrodružnejšie cestičky a parkujeme na parkovisku v "obci" Obidza. Veľké tabule značia, že parkovanie je vyhradené len pre klientov, no keďže nemáme kde zaparkovať tak auto nechávame tam. Hneď si nás obzerá a pridáva sa k nám nový člen posádky - miestny yorkshirsky teriér. Snažíme sa ho odplašiť, no on nás akosi nechce opustiť. Miestnych ujov sa pýtame kde máme ísť, aby sme našli chatu, no tvária sa že sme dosť mimo trasu a volajú jedného z nich, ktorý vie po "amerikánsky" a ten nám celkom slušne vysvetlí cestu v angličtine. Z hodinovej prechádzky lesom je skôr 2 hodinová, prechádzame cez kopec Eliašovka, kocháme sa na vyhliadkovej veži, desiatujeme. Nového kamoša sme chceli nejako pomenovať - a keďže sme v Poľsku, tak sme chceli zachovať tradície. Prvý návrh bol Ján Pavol, no keďže sme nevedeli, že čo čakať od miestnych, tak sme zvolili alternatívu a druhý pokus bol Vojtila. Keby sme neboli tak zaslepení prírodou a zľaknutí z medveďov, ktorí sú páni lesa a vytláčajú úbohé diviaky z lesa (viď posledné bulvárne správy), tak si všimneme, že náš nový kamoš má na obojku meno. Takže do tretice sa zoznamujeme s Fifim, ktorý má na obojku dokonca aj adresu a telefónne číslo. Asi podstupuje takéto dobrodružstvá častejšie, keď je takto vybavený.
V poslednej zákrute pred chatou stretávame Dášu hľadajúceho signál, čekujeme okolie, zdravíme sa, zhadzujeme veci a hneď nám je povedané, že ísť domov v noci nie je najlepší nápad. Chatárovi ukazujeme Fifiho, či ho náhodou nepozná a či neskúsi zavolať. Neviem ako to dopadlo. Ako prvý interpret sa chystá dievčina YAP SNOW. Na prvý pohľad očakávam total uletenú nepozerateľnosť typu "Samčo Brat dážďoviek", no našťastie z toho vzišiel celkom kvalitný folk punk. Dievčina mala ozaj veľmi dobrý vokál a celé ma to dosť bavilo. Hralo sa von pred chatou, bez aparátu. Poľské príhovory, ktorým nerozumiem nič, ale bavím sa. Krátka pauzička a nastupuje DxFxFx, tu príhovory striedajú všelijaké jazyky, takže je to zrozumiteľnejšie. Epické improvizovanie medzi skladbami cez angličtinu, poľštinu a slovenčinu. Dáša sa asi vždy vynájde. Set je pestrý, Dáša používa aj anglické piesne, ktoré možno poznáte z live nahrávky z Nórska, čo vyšla na Nunatak records, ale to už odbočujem. Začína pršať, tak sa koncert presúva dovnútra. Zaznejú songy napr. ako "Poľak-Slovak" od BRIGÁDY a už kultový "Strom" a podobne.
Tentoraz skúšame nájsť signál my, no po prvých očiach čo zazrieme v lese to ja vzdávam a vraciam sa medzi osadenstvo. Dáša nám ukazuje, kde budeme spať, hneď na prvý pohľad to vyzerá na ťažkú noc vedľa kopy podgurážených ľudí. Hneď som pochopil, prečo Dáša vravel, že sa vyspí kľudne na chodbe na zemi. Presúvame sa k ohňu, kde je celkom slušná vatra, tofu sa tam zrovna neopeká, takže nám musia stačiť naše tukové zásoby a ostávam pri vode. Starám sa o Fifiho, aby nezhorel alebo ho nezjedli a pritom pozerám, čo sa deje pri ohnisku. Na jednej strane španielka a banda pankáčov spieva asi nejaký poľsky Konflikt alebo Spsko, na druhej strane dievčina z prvej "kapely" so svojou na prvý pohľad katolíckou crew a spevníkom si dávajú na striedačku battle. Celkom to po hodine začína pôsobiť temne a keď začnú tóny piesne "halleluia" končím a poberám sa spať spolu so svojou polovičkou a Fifim. Nakoniec Fifi bol celkom fajn vankúš, až nato, že chcel ísť tak 5 krát von počas noci. Noc samozrejme drsná, nikto neberie ohľad na spiacich abstinentov, takže viac som hore ako spím. Ráno na raňajky len káva, záchrana Fifiho, ktorý chcel ujsť s partiou detí, lúčenie sa a smer Obidza vrátiť psa, odviesť Dášu cestou do Ľubovne a domov dospať situáciu. Turistika o dosť náročnejšia, nakoľko si striedame gitaru. Opäť zastávka na Eliašovke a na parkovisku sa lúčime s Jánom Vojtilom Fifim Pavlom III a nechávame ho tam, kde sme ho našli. Ďalší príjemný víkend za nami. Díky zúčastneným.