PUNKGEN

Po dlhšej dobe akcia vo Zvolene, k tomu vlastne prakticky noise akcia a  ešte open air v priemyselnom areáli, kde majú chalani skúšobne. Lákavá kombinácia. Ono pôvodne som nemal ísť, lebo som mal byť niekde inde, ale život mení plány a tak sme skončili tu. Berem Oliho z Fiľakova už okolo piatej a šviháme smer Zvolen, keďže sa má začať o šiestej. Síce skoro, ale zrejme kvôli tomu, aby sa stihlo všetko odbúchať, než bude po zatmení a návštevníci budú zakopávať a padať do nepokoseného málinčia.

Prichádzame s meškaním, ale mešká sa aj tu. Respektíve nikto sa nikam neponáhľa. Koncert medzi dvoma plechovými budovami, na zemi koberec, bicie, aparáty, všetko. Akurát by to chcelo pokosiť, ale chápem, že to chalani majú v piči, tiež by som cudzie nekosil. Kým sa chystá, z okna na auto dielni furt vykúka čávo s reflexným tričkom a headsetom na uchu. Snaží sa byť vtipný, troška balí ženy, ale ani to mu bars nejde. Pripomína mi marťankov z reklamy na vitamíny. Vyskočí z krabice a má hneď po ruke reklamný bonmot. To sa opakuje prakticky celý večer, ale neskôr sa chlapi z garáže osmelia a vyjdú aj medzi ľudí pozrieť, čo sa im deje pod oknami.

Štartujú TEMNOHOŇ. Pribehnú pomaľovaní, hena warpaint. Výborný set. Silná hluková stena, špina, bordel, nenávisť. Lietajúci Vlado za mikrofónom, ktorý furt naráža do Rada. Celkovo si táto dvojica vymení viacero polôh, aj na kanadou pristúpený hrudník sa dostane. Efekty a káble lietajú po tráve, Radov kábel od basy permanentne v lufte. Aj sa divím, že všetko prežilo bez ujmy. Krátky a intenzívny set, repráky na vokál plačú, čo nevládzu. Jedným slovom: nihilizmus. Bavilo ma to nesmierne. Má to byť špina, je to špina. Akurát škoda, že v tom hluku bicie zanikali.

SEDEM MINÚT STRECHU idú druhí. Tu ani nie je čo nové napísať. Pridáva sa Marek na píle. Hluk, bordel, kakofónia. Tak ako sme zvyknutí. Rišovi padá mikrofón na nerovnom povrchu. Celkovo ten stojan je celý rozheganý, aj ho naprávam zo tri krát počas toho krátkeho setu, furt padá, ale nakoniec sa zasekne káblom o druhý stojan a dáko to vydrží až po koniec setu. Hluková stena opäť schová bicie, takže tie sú menej konkrétne a skôr len prehlušujú činely, rytmičák stratený. Prizvučiť nemá zmysel. Bicie ledva držia pokope na tom povrchu, ešte tam štelovať mikráky na ne by bolo už nereálne. Aj zbytočné, bedne by zrejme zhoreli. 7MS klasicky nadelili silný set.

DE BLENDERS nestíhame začiatok, odbehli sme pumpa a nachystali sa nejak moc rýchlo. Každopádne, keď sa vraciame, už hrajú a je to riadne šialené. Táto kapela je jedna veľká sranda a je to počuť. Celé rozhádzané, nekonzistentné, uletené. Krátke intenzívne songy o hočom. Proste sa povie názov a hrá sa. Netuším, či je to "nacvičené", alebo sa improvizuje priamo na mieste. Každopádne sa smejem na názvoch. Set vypadá asi takto: ďalší song sa volá: Your mother fart hard, razdvatrištyri, jeden takt hrania a ďalší song sa volá ... a  takto dookola. Prihadzujú aj cover GG ALLINA, ale šlapka odchádza a cover zahrajú tragicky. Sami sa na tom smejú. Nedá sa to brať vážne a ani kapela samotná to neberie vážne. Ťažko toto hodnotiť nejakými všeobecnými štandardmi, tu žiadne nie sú. Proste úlet.

VRV je one man projekt gitaristu z DE BLENDERS. Bicie z pozadia, automat naštelovaný prakticky na dva módy. Buď sypačka alebo intro. Do toho noise gitara a urevaný a vygrowlovaný vokál. Čistá vŕtačka v rôznych časových intervaloch. Intenzívny náhul, paradoxne s najčistejším a najzrozumiteľnejším zvukom. Kúsok sa to začalo omieľať dookola, ale stihol to stopnúť, než sa z toho stala len hluková kulisa. Poslední idú HAKES, duo zložené z bicích a vokálov cez dva mikrofóny. Opäť Rado, opäť Vlado. Tiež neviem, či je tam aj nejaká konštrukcia setu, alebo sa len sadne a hrá sa. Neviem k tomu ani zaujať ani stanovisko, je to skôr performance ako kapela. Účel je zrejme vybiť posledné zvyšky energie, tak to aj vypadá. Vlado to balí, no Radovi po pár minútach stále nie je dosť, tak stiahnu za bicie Brameho (DE BLENDERS) a set ešte chvíľu pokračuje. Až potom prichádza finálny záver akcie.
Nakoniec sa dohrá v príjemnom čase niečo pred deviatou. Ešte debatíme, ale narýchlo, treba nám ísť domov. Keď odchádzame, akurát sa vyťahuje sójový guľáš, ale sme už na ceste a ani nie sme hladní. Prichádzame domov v rekordne dobrom čase, je len štvrť na jedenásť, keď za sebou zavriem dvere na dome. Noise akcie s rýchlymi setmi a skorým začiatkom majú svoje benefity. Tak snáď čoskoro zase medzi plechmi.