PUNKGEN

Náš plánovaný dvojdňový výlet po troch štátoch sa nakoniec vyhrotí na oslavu narodenín na otočku, jedného človeka naberáme v Košiciach a druhého v Prešove. Po slovenských diaľniciach prefrčíme fakt rýchlo, spomaľujú nás kruháče a obce za hranicami, ale nejako triafame aj na českú diaľnicu a kým stihneš vysloviť trikrát po sebe Open air chapiteau, sme v Ostrave. Tu pekne blúdime, navigačka nás posiela úplne do prdele medzi bloky, takže to stláčanie plynového pedála pekne na podlahu na diaľnici bolo celkom zbytočné. Furt sa točíme dookola, napadá nás zaparkovať pred Kaufland, určite tam budú nejaké čierne duše, ktoré budú poznať cestu. Nejakých oslavuchtivých ľudí sme stretli, ale tiež len zmätene blúdili. Po niekoľkých telefonátoch a kolečkách po Ostrave úspešne nachádzame prostor Hlubina. Úspešne nie je asi to pravé slovo, najprv vchádzame do nejakého čudného, ale prázdneho klubu, kde nás ale týpek uisťuje, že koncert sa posúva na neskoršú hodinu, ale bude. Nejak sa nám to nezdá, vychádzame von a nasledujeme húfy onášivkovaných ľudí do iného podniku. Tu to vyzerá ešte modernejšie, vyšplháme sa ale na druhé poschodie a tu už sme správne. Veľká sála na hranie a kopec známych a prekvapených tvárí. Kurva, kde je nejaká mládež? Veď tu všetkých poznáme. Pravdupovediac čakal som všetko možné (dnes už není důl ako důl), ale nie eurofondami vyčačkanú ostravskú Tabačku. Ale vďaka aj za takýto priestor, kde sa neboja poriadneho hluku a podivných existencií, ktoré sú v reále v drvivej väčšine slušnejší ako pekne vyzerajúca zlatá mládež. "Jó, nejaký tí záclonky ..." Je to tu dnes pekne vyzdobené, bar s alko a nealkom a vegánskymi bagetami. Ako správni kaviarenskí revolucionári dávame na prízemí po burčiaku, lahváča na cestu po schodoch, rozkladám pistro a už si to hore rozdáva CTIB s DÁŠOM FON FĽAŠOM. Takéto fajty mám rád, jeden vie vyhecovať toho druhého nielen príhovormi, ale i muzikou a hneď je set pestrejší. CTIB dnes bez disko podmazu hádže hlavne pecky zo sedmičky, ale aj úplne nové veci, ktoré som ešte nepočul a Dáša mu na to kontruje svojimi najväčšími hitmi, ktorých má asi päťdesiat, takže má z čoho vyberať. Ako druhé nastupuje trio VETO. Videl som ich minulý rok na Opičom bále pri Martine a môžem o ich sete napísať zhruba to isté, čo predtým: hrubý až neotesaný grind crust s ječákom a chrapčákom za mikrofónmi. Drsný neohobľovaný kolovrátok. Chcelo by to ale nejakú novú nahrávku. Ináč pri tom počte známych tvárí sa nedá sledovať úplne celý program každej vystúpujúcej kapely. To snáď ani netreba písať. O BOILING POINT akosi v poslednej dobe veľmi nepočuť. Kedysi hyperaktívna kapela, dnes sú ich koncerty vzácnosťou ... zlé jazyky aj po koncerte vraveli, že je to jeden z posledných koncertov. Tak snáď nie. Plážové intro a playlist, ktorý nebol asi dosť dlhú dobu oprášený. Ale je to prvá kapela, pred ktorou sa ľudia váľajú a skákajú zo stĺpov. Divočina ako za starýh čias, takže nemám žiadne ďalšie výhrady. Nasledujúca HIBAKUSHA to rúbe o rok dlhšie ako dnešný oslávenec a pochádza z rovnakej baníckej rodiny, takže jej účasť na tejto recepcii bola povinnosťou. Z thrashu prepli opäť na hrubosť. Najviac im šli "japonské" skladby zo zatiaľ posledného 7", ktorý zdieľali s HIROSHIMA NIGHTMARE. Zase nejaké kecačky, dokonca si niekto niečo kúpil aj z distra a už počuť, ako do ľudí zlobu a hnev pľuje RÚBANISKO. Dášovi dnes ide pomedzi pesničkami karta. Japonských krasterov odbije "Tokio hotelom", latentných krčmových rasistov "Junáckou hajlovačkou" a miestnu výzdobu "Tobogánom". Nechápal som hehe. Bordel ešte väčší ako na BOILING POINT. Len si videl, ako sa spoza kapely rozbiehávajú ľudia. Žilinská sekcia je nesmrteľná. SEE YOU IN HELL úspešne prekecávam dole na bare s Adou, pritom sme tam vôbec neboli dlho. Pri skleničke ten asi čas letí mimo fyzikálne zákony. Na ďalšie TUMMO už stojím vpredu v pozore a sledujem pomaly stupňujúci sa hnev. Neľudský spev a nakonvenčné giratové riffy. Zazneli aj nejaké nové skaldby a na záver kultová "Nothing to nothing". Naozajstné šialenstvo, ale to som už o nich na týchto stránkach písal niekoľkokrát. A na záver oslávenci SHEEVA YOGA. Perú do ľudí jednu niekoľkosekundovú skladbu za druhou a tí sú vo vrcholnom stave extázy. Krutosť, nič len krutosť! Viki dáva sypačky s úplnou ľahkosťou (boh vie ako sa cítil deň potom haha) a do toho mu na druhý mikrofón hučí Skuldova zhrdzavená miešačka zubných plômb. Ty vole, 120 skladieb a za pár minút je koniec. Krátky príhovor o tom, že od začiatku hrali krkolomné píčoviny. Nastupuje Áda so saxíkom a spúšťajú sa ešte štyri skladby s doprovodom. Tá prvá je naozajstné ska jemne šmahnuté do power violence ha ha. Saxofón je dnes brutálne nazvučený. Ako správne rock stars nakoniec dávajú ešte "Nu-metal je na kokot" a spotení a rozobratí odpavádajú v "backstage". Z minúty na minútu sa so zvyškom posádky rozhodujeme, že to ešte dnes odkérujeme domov. Aj tak, kým by vyvetrali hraciu sálu, kde sa dnes malo spať a koberce by vyschli od piva, museli by sme vstávať. Posledná kapela BBYB mala hrať dole na prízemí, ale keď vysvitne, že sa jedná iba o podmaz, tak na to serieme, balíme haraburdy, naberáme ešte jedného Košičana a za dažďa opúšťame miesto činu. Nebyť toho skurveného počasia, tak si ešte dáme peknú prechádzku po miestnom areáli. Apropo vyzdržal niekto aj na afterpárty? Hip hop o písingu, rádio Lumen, teleport a o pol šiestej už za ranného svetla sme doma. A samozrejme stále prší. Srať na kilometre, bola to luxusná akcia, výborný výber kapiel a kopec ľudí. Za celú posádku môžem napísať: veľké vďaka za ňu! A SHEEVE YOGE prajeme ako všetky dnešné kapely ďalších dvadsať rokov!

#7241 dášo @ napí­sal/a: 27.09.2017 13:59:25

#7234 masskillah napí­sal/a: 22.09.2017 10:20:35