PUNKGEN

Poliaci PROTEIN vyrazili prvý krát mimo svojej krajiny a jeden dátum im u nás bookol Jake. Prihodil dva domáce spolky a na poslednú chvíľu sa do line-upu dostali aj českí DECULTIVATE, ktorí mali prozreteľne cestu okolo. Po túrku ma rozjebala choroba a piatok sa prvý krát postavím funkčne na nohy. Podvečer sťahujem veci do klubu a vraciam sa okolo pol deviatej. Na mieste sa pomaly zgrupujú ľudia a nakoniec sa aj vďaka cezpoľným nazbiera celkom obstojný počet.

Začínajú CINNAMON WIND zo Svidníka. Mladá kapela, prvý krát som ich videl na spoločnej akcii v januári v Košiciach. Strednotempový hardcore položený na vyriffovaných gitarách znie obstojne, akurát na chalanoch cítiť ešte akúsi kontrolu či miernu nervozitu. Bubeníkovi dvakrát odletí palička a žiadna náhradná po ruke. Treba si jeden pár hodiť na kopák alebo prisadnúť. Ešte ale majú čas zbierať skúsenosti a prehľad v hraní. Každopádne je to energické a hudobne to sleduje svoj cieľ. Bejzbolka ako rekvizita tiež obstála. Aj nejaký pohyb sa konal. Keď na sebe budú naďalej makať, určite pôjdu hore.

MY O VLKOCH je kus iný typ kapely. Muzikantsky vyhratá kombinácia punku a iných elementov je pestrá, neopakuje sa, nenudí a výrazne siaha po vlastnom ksichte. Počuť, že nápady nie sú prvoplánové a je to kompozične vyhraté. Dynamické. Pripočítaj kvalitné slovenské texty, výbornú live prezentáciu, celkové zohratie a dostaneš MY O VLKOCH. Vyhranenú kapelu s jasným hudobným a textovým názorom. Presne tento typ kapely môže priblížiť túto hudbu a  subkultúru širokej verejnosti. Nenásilne, bez akýchkoľvek zmien či úprav, s vlastným soundom a pritom nekompromisne a po svojom. Napadá ma paralela s the WILDERNESS. Kvalitná hudba, zrozumiteľné a do živého tnúce texty by sa uplatnili aj mimo našu scénu, nech už to znamená čokoľvek. Dúfam, že títo sympatickí Košičania na to časom dostanú priestor. Nestratili by sa.

Je rad na dnešné prekvapenie. DECULTIVATE z Prahy som zachytil už na bandcampe, ich debut ma rozsekal a bol som nadšený, že sa, aj keď náhodou, pridali do dnešnej zostavy. Veľa im podobných kapiel nám tu nebehá. V trojici, ktorú mám najradšej (gitara, vokál, bicie) si zobrali stage a ukázali, prečo je okolo nich rušno. Chaotický hardcore, prepletený sypačkami, silnými gitarovými motívmi a neurotickým vokálom štiepil atómy. Tempo nasadené od začiatku vražedné, nápady striedajú nápady a valí sa na nás guča neuchopiteľnej energie. Intenzita neskutočná. Muzikantsky vyladené a posadené. Jedine čo rušilo priebeh setu bol haprujúci pedál na kopáku. Inak tomu niet čo vytknúť, niet čo meniť, niet čo riešiť. To, čo tam predviedli, nemalo obdobu. Splnili predpoklad do bodky. Po sete si s Tónom vymieňame veľavravné pohľady. Slov už netreba. Toto je proste jedna z najlepších kapiel od susedov. Bodka.

PROTEIN majú troška smolu, že idú práve po hentej apokalypse. Energeticky sa na to chytiť je prakticky nemožné. Chalani navyše hrajú niečo úplne iné, ale zanedlho, po pár minútach sa preladím aj tempovo a aj náladovo. Youth crew hardcore, ktorí sa naokolo hrá prakticky vôbec, ma po pár songoch dostane do správneho feelingu. Navyše pred stagom sa začne celkom slušný bordel (pri predošlom sete všetci len stáli a spracovávali, čo sa deje), takže atmosféra začína hustnúť. Set eskaluje a ľudia sa bavia čoraz viac. Celým klubom sa nesie parádny feeling. Vokalista medzi songami využije priestor na menšie príhovory. U mňa plusové body za jeden o tom, že je jedno, kto čo presne hrá a kde sa v rámci spektra nachádza, všetci sme súčasťou jednej veci. To je to pravé unity. Cítim to obdobne. Set nebol dlhý a ubehol rýchlo a pri jeho začiatku by som nepovedal, že sa to tam takto strhne. Výborná hc showka so všetkým, čo k tomu malo patriť. Na záver ešte jeden punkáč furtom hučí, nech hrajú ďalej a dostáva hneď lokálne dissy. Nediskutuj! a Nemotivuj! Je po zábave.

Pomaly sa to rozpadá, lebo východniari cestujú domov, Poliaci s Kubom idú do RS a tak sa pred jednou ocitám už len s lokálnymi ľuďmi a chalanmi z  DECULTIVATE, ktorí spia u mňa. Skrz chorobu nedrinkujem, len sporadicky idem zapáliť. Tak sa nezdržujeme a presúvame sa ku mne, kde strávime pri gramci ďalšie dve hodiny a postriedame rôzne vinyly a dva brká. Nakoniec o tretej zaľahneme. Ráno klasicky kávička, ovocie a jedna ciga na cestu, než sa pred obedom pohnú. Dobre sme si pokecali, pomenili sme nejaký merch a som rád, že som skrz prirodzené chodníčky spoznal ďalšiu dobrú kapelu a hlavne osobne ľudí v nej. To asi nikdy neomrzí.