PUNKGEN

Nápad začať organizovať koncerty vznikol ešte koncom minulého roka. Prioritne sme sa chceli zamerať na splácanie všetkých tých dlhov kapelám a ľuďom okolo nich, čo nás vždy tak ochotne pozývajú častokrát aj za hranice našej krajiny. Prvá akcia bola spojená s vegánskou večerou a vyšla na jednotku. Treba podotknúť, že to bolo v úplne inom klube a aj klientela bola spolovice úplne iná. Ten presah, napríklad aj v podobe spomínanej večere sme chceli ponechať. No úprimne, podobné pokusy sa už v Bosorke neraz objavili a až na pár známych nikto iný/nový neprišiel. Takže sme sa radšej sústredili len na samotný koncert. Dať túto akciu do Bosorky bola taká malá skúška, či sa tu oplatí investovať čas a peniaze na podobné akcie aj do budúcna.
Celodenná priepustka z práce spojená s návštevou zubárky bol výborný nápad. Fakt si neviem inak predstaviť, ako by sa to všetko postíhalo. Varenie pre 13 ľudí, plus nejaké tie slané krekry a 3 sedemdecky pomazánky na pokoncertné ráno mi zabrali bez preháňania dobrých 5-6 hodín. Kopec z Vás má s týmto skúsenosti, takže viete o čom hovorím :-). Postupne cestou z Revúcej naberám ďalších ľudí a celkovo ten čas na ceste plynie pohodovo. Pred šiestou už parkujeme pred Bosorkou a o malú chvíľu prichádza aj prvá polovica moravskej výpravy. Vymeníme pozdravy s menšou zoznamovačkou a ešte letíme do skúšobne po spevový aparát. Zo začiatku som mal taký príjemný pocit na duši, že konečne bude zvuk dole v Bosorke čitateľný a že spev bude konečne stíhať, keď prepojíme náš a klubový aparát. Ach ja naivka - ešte že som sa tým nechválil na fejsbúčikovej udalosti, ako som mal prvotne v pláne (aby ste rozumeli, kopec ľudí tam na akcie nechodí pre nezrozumiteľný zvuk). Toľko vyčerpávajúci úvod.

Prvá kapela AENEMA z Liptovského Mikuláša svoj set odpaluje niečo pred deviatou. Táto banda hrá už pekných pár rokov a spočiatku plávala najmä v hardcore punkových vodách (covery od KRITICKÁ SITUACE alebo BALACLAVA). Tak som ich mal aj dlhé roky zapamätaných. Rokmi ale chalani zvolnili tempo a textové posolstvá nahradili emotívnou muzikou s členitou štruktúrou stavby piesní. Opakujem to asi v každom jednom reporte, ale aj tu sa nahrávka absolútne nechytá na živé prevedenie. Pred piesňami je zdelené, pri akej príležitosti boli songy zložené a akú emóciu do nich pri skladaní vložili. Nesmierne sympatické mi bolo to, že sa skoro všetky piesne niesli v punkovom duchu - tým myslím, že dĺžka bola okolo 2-3 minút a neboli tam žiadne niekoľkominútové nabalovačky a gradovačky, ktoré postupne človeka unudia. Nemám k ich setu žiadnu výhradu a dokonca mi tam nechýbal ani ten spev. Ak budeš mať niekedy tú možnosť, nenechaj si chalanov ujsť!
Druhá banda PACINO je asi najhranejšou kapelou v našej domácnosti za poslednú dobu (teda spolu so švédskymi BINGO, ale to je iná kapitola). Prvýkrát som mal tú česť na jednom byte po koncerte v Olomouci, kde nám do príjemnej pokoncertnej debaty hral ich debut "Pul litru země". Hneď po rozložení okukujem gitarový aparát a krabičky, pretože ten zvuk gitary je na doske neskutočný. Milým zistením je, že nejde o nič špecifické a že najväčší podiel na tom zvuku má kombo Roland z polky sedemdesiatych rokov. Úvodom žiaľ zisťujem, že môj sen o tučnom, nadupanom zvuku sa rýchlo rozplynul a od mixu zápasím a skúšam rôzne kombinácie. Bedne nestíhajú a tým pádom je spev trošku zahuhňaný a skreslený. Inak, čo sa týka samotného setu, tak ťažko hladať tie správne slová. Pred očami som mal troch muzikantov, ktorý tú muziku absolútne preciťovali a dávali do toho všetko. Stojím s otvorenou hubou a som paralyzovaný. Skvelé!
ANNE M. CHRISTIANSEN som naposledy zočil na minuloročnom Opičom bále. Po sete sa pýtam Winyla, že prečo sa už s nimi nehráva a či náhodou nie je pozmenená zostava. Ten ma rýchlo vyvedie z omylu s tým, že chalani hrajú odzačiatku v rovnakom zložení :-). Sakra, a to som si myslel, že som bol v Sklabini na tom ešte celkom fajn v tú pozdnú nočnú hodinu, kedy hrali. Mám pocit, že sa chalani od našeho posledného stretnutia posunuli viac do hardcoru a už ani tých naechovaných vybrnkávačiek tam nie je už toľko, ako tomu bolo v minulosti. Má to ale ten správny spád a energická show speváka Honzu tomu dodáva potrebné grády. Opäť nemám najmenších výhrad a huba ostáva otvorená naďalej.
Posledná Orlovská partička DNO, bola najtvrdšou bandou večera. Ich debutovú kazetovú nahrávku si celkom často idem v aute, takže to mám celkom solídne napočúvané. Ťažké gitarové kilá striedajú klepačky a celkovo sa aranžmá v piesňach menia tak často, že to nemá šancu človeka začať nudiť. Zhypnotizovane hľadím na bubeníka, ktorý tam seká neskutočné veci. Na Opičom bále som mal z chalanov padnutú sánku ešte pár dní po ich sete a dnes ma dali opäť dole. Tu naopak skreslený spev dotváral celú tú šialenosť k úplnej dokonalosti. Dokonalá bodka za dnešným večerom.

Nechcem veľmi nariekať nad žalostnou návštevnosťou (20-30 platiacich), pretože chápem, že je toho poslednú dobu viac než dosť a na emo hardcore moc ľudí v okolí Bystrice nepočúva. Len mi je to trochu ľúto, pretože podobné zloženie kapiel v našom geopriestore nie je moc častým javom. Dík všetkým, čo prišli a aj tým, čo pomáhali. Bez Vás by to nešlo :-*.