PUNKGEN

Je taký stereotyp, nie práve nezdravý, že v punku a v rôznych rovnostárskych kruhoch si idoly a kulty nevytvárame a neoslavujeme. A predsa to robíme všetci, nebojíme sa pripisovať kapelám i jednotlivcom statusy legiend, ikon atď. Asi to k tomu tak trocha patrí, no. Potom na takú kapelu cítime potrebu vyraziť, keď je čo najbližšie. Pre Košičana tentoraz najbližšie znamenalo Viedeň, čo nie je úplne, že za rohom, ale davaj het, ešte som tam nebol a kedy ak nie teraz? Na legendy, ikony žánru a emácky kult RAEIN. 

Bol na výber a dlho aj na stole s Davidom nie práve praktický pondelkový dátum v Brne s NERVAMY a STORM{O} niektorí z Bratislavy šli vraj tam, ale som rád, že sme si to odbili takto cez víkend, všetko klaplo, žiadne vybrané dovolenky, choroby, vybavená partička s autom, good. 

Za parťákom idem zo stanice do Possonia, kde robí kuchára, ide si tam len popísať nejaké veci, objedná mi na zamestnaneckú výhodu kávu, i keď ja kávu neľúbim, ale urobil to rád, tak som ju rád vypil, diky. Potom ideme pre zmenu do tekkno friendly ázijskej reštiky, kde nás čaká docela veľká partia, dievčatá dokonca ovešané medailami z nejakého mestského behu, paradzinka. Do Viedne ale vyrážame DeeGee, Tibor ja a David. Cesta fasza, vďačná "tabletka" proti trápnemu tichu v uzavretom priestore auta v podobe bulváru tiež zašlapala, fízli na hranici nás tiež nezdržali ani len pohľadom, fajn. 

Priznal som sa, prechádzal som Viedňou prvý raz, na konkrétne miesto v centre, ale prekvapila ma ta zastavanosť a hlavne autopremávka jak sviňa. Žiadna "progresivitická dystopia". Ale dobre, tiež sme šli zaparkovať čo najbližšie venue, niekedy určite prídem pozrieť aj inú tvár mesta, ak ju má. Podnik kde sa hrá, Rhiz, je zasadený do stavby mosta pre električkovú trať, krásny nápad ako naložiť s priestorom. Dnu je to také útulnejšie, pomenšie, bar s tzv. rakúskymi cenami za pitie, a koncertná miestnosť krásne tehlou vykladaná, s diskoguľou a malým pódiom. Trošku ako v Kubíku, len to pódium, všakže. Koncert bez moderného pre-sale systému, ale dalo sa lístok poistiť, o účasť bol a mal byť prečo záujem. Platíme vstup, miesto pásky či pečiatky na ruku dostávame poctivo fixou kresleného smutného smajlíka. Do detailu tematická akcia. Koncert organizuje HC 4 loosers, takže sa chápeme. 

Prišli sme akurát na posledné dve a pol pesničky prvej kapely večera, LOSER YEAR, predpokladám. Tiborovi sa stihlo zapáčiť, také čosi post, indie, citlivejšie, neviem. Jediné, čo viem, že v miestnosti plnka, a bude hůř. Ak si chcem večer užiť ako sa po tej ceste naň patrí, bude sa musieť s vetraním sa, cigaretami a podobnými blbosťami asi šetriť. Pred druhou kapelou ale ešte trochu von predsa ideme, však čo. 

Začiatok druhých LOVE EMBASSY stíhame na prvý tón, ale už tiež prichádzame do masy ľudí vytlačených von z koncertnej "sály". Nasrac, vychytávam šráca, čo si to razí dopredu, využívam ním vyšľapanú cestu a hneď som v centre diania. Fakt ma zaujíma, ako sa tu bavia miestni a to zo zadu nebola šanca vidieť. Vpredu to už lieta, tancovačky, pogovačky, moshovačky, a iné pohyby vlastné pre mačky. No proste živo, čo vám poviem. LOVE EMBASSY, tiež vlastne asi nejaká nová, "maličká" kapelka, ale tuto z Viedne, takže podpora jaxapatrí. Ostrý two step hardcore punk, ten poprepájaný s príjemnými indie rockovými pasážami, hodilo sa to k sebe. Rozhodne teda ale mosh kapela, haha. Spevák medzi pesničkami výrečný, pokecal si s publikom a vice versa, len ja teda neviem po nemecky, tak dúfam, že to všetko malo aspoň hlavu a pätu. Super, užil som si to, a vedel, že keď atmosféra v miestnosti bola už teraz takáto, tak je rozhodnuté. 

Pred RAEIN nepripadá do úvahy výjsť z klubu von. Kto tam nebude prešľapovať z nohy na nohu na mieste, mať ho potom nebude. Miestnosť malá a záujem veľký. RAEIN je akokeby kapela jednej piesne, ale to je samozrejme blbosť, čo dokazujú hneď prvou, na šupu rozpoznateľnou hitovkou "Amore e guerra", a už sa to začína, pred kapelou je to survival misia. Pit jak remeň, baby a chalani neustále plávajúci nad ľuďmi, šialené, zabudnite na tie naše tradičné 6 metrové polkruhy. Títo ledžendžeri Taliani robia tú muziku parádne, clivé melódie a deštruktívne tancutvorné výbuchy v dokonalom súlade. "Salvia", krásny track, cool, že zahrali. A ďalších milión talianskych pesničiek, ale veď hudba je univerzálny jazyk. RAEIN, tiež už pomaly asi aj páni v rokoch, hoci fešáci stále, bez pochyby, si koncertovanie veľmi užívajú, naťahujú publikum, že idú odohrať posledné tri songy, ktoré keď dohrajú, tak sami od seba oznamujú ešte posledné dva. A keď dohrajú tie dva, všeobecne sa vie, že to koniec ešte nie je. Nezaznela totiž "Tigersuit". Hymna žánru. Kradnutie mikrofónu, hystéria. A potom už len zdanlivo nekonečné rytmické tlieskanie a skandovanie refrénu. Čarovné. A potom koniec. A odchod smerom k pojebanej Moskve, našťastie stále dosť vzdialenej, ale nabitý energiou, ktorá je len po takýchto zážitkoch. 

Dano nás s Davidom vyhadzuje až pred dvere bytu, týmto sa mu chcem poďakovať, že som sa mohol zviesť. Večer ešte nejaká romantika vo dvojici pri nejakej tej Jane, rozhovoroch a nakoniec pred zažmúrením očí ešte netflixovský animák Inside Job, najlepší diss na konšpirátorov a dezolé z celého sveta, odporúčam, veľmi srandovné, ale aj s temnými podtextami. Ráno luxusné raňajočky priamo od kuchára Possonium street food, už druhá reklama, spoločná prechádzka po meste, rozlúčka, a cesta vlakom naspäť na východ, ach. 

Koncert roka. Teda, za mňa, samozrejme. Prajem vám zažiť ten svoj, ak ste ho doteraz ešte nemali.