PUNKGEN

Aj v roku dvadsať dvadsaťšesť je na tej našej malej sc*ne kam a na čo chodiť, čo samozrejme ako zistenie poteší. Nič nie je isté. Napríklad taká Hájovňa sa neisto tvári už x-tým rokom. Bol som tam asi na troch posledných koncertoch a rád prídem na ďalšie, lebo už v aute u bratov Postoiov cestou na koncert do Žiliny sa hovorí, že Hájovňa to potiahne aj celý ďalší rok, aj ďalej, a potom to isté vravia aj miestni. Tak či tak, január pomaly končí, sme už relatívne hlboko v novom roku a z koncertov, ktoré sa stihli pripraviť si ako svoj prvý, nie celkom plánovane či horlivo, vyberám 50M ZNAK, BUCHTY/NOUZE a BARREN práve v skromnom chráme punkovej lásky v Žiline, keď je taká možnosť. Nie zo strachu, že by mal byť posledným, tak promovaný samozrejme vôbec nebol, ale proste, keď je taká možnosť. Z východu sa sľúbilo a dorazilo ešte jedno auto o troch ľuďoch, ľudí na Hájovni potom večer tak do 40 asi. Keď prichádzame na spot tesne po ôsmej, okolo Hájovne je nejaké podozrivé ticho, tma a chlad, hoci ten asi neprekvapí. Ostatné áno, lebo sme dúfali v koniec okolo tej desiatej, Ďuri spomínal, že tak to tam teraz šlape, nič pravdy, a že teda asi sa pôjde svižne od začiatku.

Na 20:35 začínajú koncert BARREN, čo je čerstvá trojica zložená z nečerstvých tvárí, ak som správne pochopil, bubeník vraj čerstvo po narodeninách nejakého už nie najnižšieho čísla, vyzerá ale veľmi dobre, samozrejme. Všetci celkom. Do zamrznutého naobliekaného publika dávali taký ten temný hardcore punk, hrste black metalového oného, post metalového hentého, aj epický neocrustový marš by sa tam našiel. Solídny mix, obzvlášť byť pri tom ako sa to hrá naživo má svoje čaro, ktoré posluch z nosiča nie vždy nutne má. Cením, no. Vokálne sa odohráva trojboj hrubý growl, škrek a ubolený krik, z temných nálad vyskočí asi v druhej skladbe výrazne netemný "wohoou" part, abo tak, sranda. A malé repráčiku spev potiahnu ako som na Hájovni ešte asi nečul doteraz. Komunikačne potom priznane trápnučký stand upík, takže vlastne fajn sympatické komorné nie - zbytočne - intelektuálno, také jak to do sálu 20 uzimených ľudí asi vždy vyzerá, haha. Spoko, keď sa bude dať taká partička volať a vidieť hrávať, neprehráme.

Pomedzi koncerty ideme pomrznúť vonku, nejaké cigy, nejaké rozliaté ľadové pivečká a zdá sa, že sa nikam neponáhľa. Hudba sa z domca nederie von a keď už aj áno, vidím Kubu vod Hevrů (a 50M ZNAK, samozrejme) sa bezprízorne pomotkávať okolo Hájovne, tak si vravím, že to fakt ideme takto naťahovať. Celkom omyl, lebo aj keď som tomu porozumel tak, že najprv pôjdu Plavci a až po nich kluci a klučky, resp. holky a holci. Tak nie. Na BUCHTY/NOUZE vstupujeme teda asi na druhú pesničku. Nepoznám celkom lore okolo tejto kapely, klasicky som narazil na session z Radio Wave, na Ffude to Kubík mal v stane, ale dajak to netoto. Taký špinavo zasnený grungík, aj tú indie emo ligu by si kľudne mohli zahrať, pekne zaspievané, aj v dvojspevoch. A Pali vraví, že aj bubeník bol úplne fasza. Keď na začiatku setu stojím na strane basáčky, gitaru vôbec nečuc, idem ju hľadať na druhú stranu. Akurát v momente, keď tam gitarista v pesničke zanoisí, že wow, ale potom zas taká gitarka na pozadí, neznam. Také statické, uzimené, neroztancovalo sa to tam, ale dievčatá aspoň veľmi milučko komentovali svoje pôsobenie na minitour v sprievode Banánovej partičky, tak aspoň takáto emócia sa preniesla. Diky.

Opäť sa nikam veľmi neponáhľa, korunku tomu dáva scénka, kde sa kapela chce dopripravovať, ale mladíka od zvuku nikde niet. Nevadí, aj také patrí k tým punkom. Ani 50M ZNAK som si vlastne nikdy nenajel, samozrejme viem, že čo asi, že Banán, že Kuba, ale vravím, neznam, ale pri skúške zisťujem, že sa tu bude aj veľmi kvalitne spievať od gitár. Idem si hlavne ale obkukať Banána, ako mu to aj v tomto veku šantí. Legendary frontman, ta ne. Nevychytávam na to ale asi najlepší koncert, lebo po Hájovni ho vidím voľako krívať abo čo sa mi zdalo. Každopádne pred koncertom si tam odpáli vonnú tyčinku a začne svoj vokálny diktát so svojim trademarkovým pohľadom v očiach, už aj pľuje a chytá svoje sliny, aj mikrofóny porozdava počas setu, zíde dole, samozrejme moderátorská disciplína zvládnutá počas celého setu s takou gráciou, že dovi. A do toho mu hrá veľmi pekný, zohratý melodický punk rock s "post" melancholickým podtónom. Gitaristi dodali tie očakávané krásne zbory, Kuba mal svoj basový/tanečný moment, všeličo klaplo. A pod pódiom svoju nekonečnú lásku k týmto pánom prejavili BUCHTY/NOUZE presne tak, ako bolo v takejto situácii potrebné. Keďže Hájovňa sme sa vôbec nehýbali, což som úprimne až doteraz vôbec neveril, že zažijem, tak som nezažil, keďže tourmates sa kapele postarali o tancovačku počas celého hrania. Friends got your back. Hlavne počas záverečnej "Hodiny" sa nachvíľu zaiskrilo takým tým spôsobom, ktoré len na hc punk koncertoch vidno, aj keď iba vo štvorici. Naživo extrémne príjemné stretnutie s touto kapelou, asi si začnem aj púšťať. Veď "Vždycky je čas na malou revoluci."

Dohrané krátko po jedenástej, kolegovia z auta kupujú rýchlo platne každý sebe i jednu do Košíc a vyzerajú, že sa ponáhľajú, akurát, keď dávam gratulácie a small talk s Kubom. Chápem, veľa hodín, cesta celkom dlhá, šofér to nebude mať celkom easy. Proaktívne si nás ešte vychytá Dáša a tak sa rozrozpráva(me), že tá vyše polhodina v Žiline navyše nikoho zjavne nepohoršovala. Cesta potom asi naozaj pomerne death metal na sústredenie, rešpekt Palike, ďakujem. Diky vlastne všetkým, ktorí to všetko ešte furt robia možným.