Pozývame:


Št 28.3.2024
Košice @ Košický hrad

OTRAS (SK), TEUFELSMAUER (SK), DRUGS (SK)
... ostatné koncerty

Vyhľadávanie:


Najnovšie fotky:

MIND.OFF, ĎAS, FROM THE DEPTHS OF MEXICO, MOIRA (23.3.2024, Košice @ Collosseum)

Najnovší rozhovor:

ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!"

Najnovší report:

MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA (23.3.2024, Košice @ Collosseum)

Najnovšia recenzia:

KAZOSTROJ - Masopust MC

Najnovší cestopis:

UCHAFU, FUKOTY, NERVA, TVOI POSTOI (Slovensko)

Najnovší článok:

Pozvánka na Riot over river 8

Naposledy naskenovaný zin:

Srbská vzbura #3.14 / 2011

Naposledy preložený text:

ARTURO - Walzer

Najnovší recept:

Goody foody na cibuľke a hríboch


Rozhovor: FELDEK (2. ČASŤ)

Autor: Cibo | Pridané: 2.1.2015 | Počet videní: 1373


<< 1. časť
Cibo: Poďme spomenúť našu politickú situáciu. Bohatí bohatnú, pandrláci v parlamente sľubujú, niektorí nemajú často čo jesť, narastá kriminalita, ľudia skáču z okien, nezmyselné zákony, ojebávacké médiá (ACAB ani nestojí za zmienku). Takúto perspektívu nám ponúka naša krajina. Ako hodnotíš 25 rokov tohto bordelu, čo nazývajú demokracia, teda skôr si myslím kapitalizmus?

Feldek: Dobrý postreh! O demokracii sa tu dá hovoriť iba ako o názve pre označenie establishmentu. Demokracia ako filozofia alebo kultúra v našej spoločnosti neexistuje. Politici a niektorí obmedzenci tvrdia: "Vláda ľudu." A v podstate majú tí smradi aj pravdu. Je tu vláda ľudu. Ale v datíve (Komu? Čomu?). Nie v genitíve (Koho? Čoho?). Ak by skutočne vládol ľud, asi by - ako vravíš - neskákali ľudia z okien. Možno sa zdá byť čitateľovi táto informácia o samovrahoch nadnesená, ale je to holý fakt. Za posledný rok sa udialo okolo 630 samovrážd! To sú skoro dva životy na deň! Ak by skutočne vládol ľud, asi by tu neboli bezdomovci, žobráci, prostitútky a zdieraní zamestnanci, ktorým život uniká pomedzi prsty, pretože držia hubu a krok, aby sa náhodou aj oni neocitli na úrade práce, tak ako desaťtisíce ďalších, ktorí si to takisto nariadili sami svojou vládou, nie? Táto smiešna hra na demokraciu sa odôvodňuje tzv. slobodnými voľbami a veľkou demagógiou, ktorou sa nám snažia vštiepiť do hláv domnelú ideu, že keď volíme, tak rozhodujeme o svojej budúcnosti a podieľame sa na politickom dianí, správe našej krajiny, jej hospodárstva atď. V skutočnosti si ale len volíme niekoho, kto bude rozhodovať za nás a nepýtať sa na náš názor. Niekoho, kto bude ovládať naše životy, kto nás bude ťahať za nitky ako svoje bábky. Tiež nezabúdajme, že stále žijeme v postkomunistickej krajine a mnohí radoví občania by ústa otvárali, keby videli, čo sa pod rúškom tmy deje na policajných staniciach. Mňa a Majloša na jednej z nich raz dokonca ostrihali (nehovoriac o ďalšom mučení). Ktorýže režim je známy týmito praktikami? Žeby diktatúra? Závažný problém je, že nielen v štátnych orgánoch, ale všade okolo nás stále žije mentalita, ktorú zákonite zachovalo v ľuďoch štyridsať rokov totality. Stále sú tu generácie, ktoré vyrastali spolu s démonom súhlasu, a teda okrem netolerancie a predsudkom voči každej inakosti si nesú so sebou a na iných prenášajú aj syndróm pokojného a ustráchaného človeka - riťolezca, ktorý bude pre istotu mlčky sedieť a šúchať nohami. Tento národ má čo robiť, aby si naplno uvedomil svoje práva a vybehol do ulíc. Potom tiež na niektorých miestach si musia ľudia stále dávať pozor nato, čo hovoria. Nežijeme v  demokratickom, ale policajnom štáte, kde sme pod totálnou kontrolou štátneho aparátu. Na všetko už musíš mať povolenie, aj na zhromaždenie malej skupiny ľudí v prípade, že máš transparent, pokiaľ nejdeš niekam na púšť. Pamätám si, ako som v rámci organizácie kapustnice počas prvého ročníka schválne formuloval Vec v žiadosti o povolenie v znení: "Žiadosť o povolenie pomoci ľuďom." Zákony si politici určujú sami a ak chceš zmenu, páni policajti ti rýchlo vysvetlia, že to asi nepôjde. Aj keď slovo vysvetlia zrejme nebude to pravé, keďže majú plnú hlavu paragrafov a rozkazov od nadriadených a teda nie je miesto na vlastný názor, úsudok a následné racionálne vysvetlenie.
Svoj názor dávaš najavo aj svojím výzorom. Aká je odpoveď demokracie? Tolerantná? Taká, že už vieš, že tam, kde je policajt, či už zelený, mestský, železničný ti hrozí nebezpečenstvo. A to ich heslo "Pomáhať a chrániť," tak to je čistý nechutný výsmech všetkým daňovníkom. Všetci dobre vieme, že tam, kde je ich treba, nikdy nie sú, to, čo treba neriešia, len buzerujú a šikanujú nevinných ľudí.
Ďalšia vec je, že síce v tomto režime relatívne môžeme povedať svoj názor, ale čo z toho, keď nemá žiadnu váhu. Môžeme zozbierať tisíce až desaťtisíce podpisov na petíciách, no záujmy pár ľudí, ktorí majú peniaze a moc, sú nad záujmy desaťtisícov. Človek má právo voľby. Ale len medzi cestou do Tesca, Kauflandu alebo Carefouru.
Taká sloboda tlače je tiež otázna. Jednu diktatúru nahradila druhá, tentokrát diktatúra kapitálu a písať sa bude len to, čo chce ten, kto má moc a peniaze. Dostali sme sa do slobodného sveta, no slobodného len pre bohatých. Nemáš peniaze, umri! Je to jeden zákerný, falošný a rafinovaný systém, v ktorom ani nedokážeme presne pomenovať a určiť nepriateľa. Ľudia nedokážu presne pomenovať príčinu svojich útrap. Všimni si, že keď sa deje niečo zlé, stále sa hovorí o dobe: "To je ale zlá doba. "To je tá drsná doba." "To bude tou novou dobou." Ale to nie je predsa o čase. Nie je zlý samotný čas. Žiaľ, človek sa premenil len na zdroj peňazí, pracovnú silu a častokrát musí dobrovoľne povinne makať nadčasy nadčasov. Nie je čas sa zamyslieť. Potom príde unavený domov, chce si oddýchnuť a na rad tak príde tá prefíkaná obrovská zbraň systému, snáď väčšia ako polícia aj armáda dohromady, zbraň menom masmédiá. A už páli do konzumenta štandardnú dennú dávku munície, zvanej degenerácia mysle, degenerácia ducha. Keď ti niekto bude odmalička dennodenne hovoriť, že čierna je biela, neuveríš mu? Hrozné je, že tá strašná sociálna nerovnosť alebo informácie o zabíjaní človeka človekom, ktoré počúvame z televízie, s nami už ani nepohnú. Kapitalizmus vychováva spoločnosť bezcitných egoistov, spoločnosť kanibalov, ktorí v honbe za ziskom nepoznajú zábrany a idú cez mŕtvoly a samozrejme spoločnosť nenásytných spotrebiteľov, ktorí vo svojej chamtivosti mať stále viac a viac ničia životné prostredie a ženú našu Zem vieš kam. Ja keď počujem niektoré tie reklamy v TV, okrem toho, že sa mi dá grcať a nožík sa mi otvára, napadá ma už len apokalypsa. Dnes som počul: "Hurá pre Petra (alebo zatlieskajme Petrovi), ktorý išiel do obchodu kúpiť knihu, ale kúpil rovno gauč." Hodnota človeka je meraná peniazmi. Ľudia berú tých, čo majú autá, na sebe moderné oblečenie a tučný účet v banke. Aký máš charakter je vedľajšie. Pokiaľ nie si "in", tak sa k tebe ľudia ani nepriznajú. Všetko je naopak. Dobrý a rozumný človek ide ku dnu a hajzel a  hlupák sa šplhá hore.
Ale čo tam po mojom hodnotení. Pozri sa, ako sa hodnotí sám systém. Životnú úroveň obyvateľstva meria ukazovateľmi ako HDP alebo priemernou mzdou. Čo je to za nezmysel!? Predsa hospodársky rast a vysoké čísla jeho ukazovateľov nie sú priamo úmerné kvalite života jednotlivca. Čísla navyšujú miliardári a milionári. Takisto je to s priemernou mzdou. Priemer je vypočítaný z miezd pár miliardárov a milionárov a státisícov chudobných. Je tam aj nejaká stredná vrstva, ale uvádzam príklad, aby bolo vidieť tú demagógiu štatistík. Vlastne nás rovnako ako za totality klamú, akurát je všetko zaobalené nejakým spôsobom do pozlátka. Zločiny sa dejú v mene prosperity legálnou cestou a je takmer nemožné, aby si sa ty legálnou cestou domohol svojich práv slobôd a spravodlivosti.

Cibo: S narastajúcimi problémami, ktoré priniesol tento systém, sa často hlásia o riešenie aj náckovia. "Peknými" rečami oblbujú bežných ľudí a večer po piatich pivách dajú facku dievčine za to, že má dredy. Viem, že berieš veľký dôraz na antifašizmus. Čo ty na to?

Feldek: Presne. Vo vidine znovunastolenia fašizmu a reštartu nacistickej genocídy sa tu s narastajúcimi problémami, tak ako počas hospodárskej krízy 30-tych rokov minulého storočia, objavujú tendencie zvaliť vinu na istú menšinu. Rozdiel je len v tom, že dominantnú nenávisť voči židom nahradila nenávisť voči Rómom. Voľba Kotletu za župana v Banskobystrickom kraji je ďalší varovný prst. Otvoriť oči by už mohli aj blbečkovia, ktorí zvykli tento problém bagatelizovať, alebo ho navyše popierať. Ja osobne niekedy žasnem nad tým, ako sa dajú ľudia manipulovať tak lacnou propagandou typu: "Za našu biedu - alebo vlastne za všetko - môžu Cigáni, lebo musíme na nich robiť."
Za prvé: Sociálne dávky poberajú ako Rómovia, tak bieli.
2. Väčšina z Rómov, ktorí poberajú sociálne dávky, boli k tomu odsúdení už predtým, ako sa narodili. Kto by už len dnes zamestnal Cigána? Skoro nikto. Xenofóbia je všade a verím tomu, že aj v radoch čitateľov by sa našlo niekoľko jedincov, ktorí by sa zľakli. Tomu sa hovorí skrytý rasizmus.
3. Pracujúci neodvádzajú dane a odvody Cigánom, ale štátu! Štát dotuje, financuje a prerozdeľuje peniaze zo štátneho rozpočtu. Prečo sa ľudia nebúria proti štátu?
Po štvrté: Tieto peniaze štát rozdeľuje medzi nespočetné množstvo vecí. Pracujúci zaplatí na dani z príjmu 20 alebo 23 percent (už neviem presne) zo mzdy. Na odvodoch zaplatí okolo 12,8 percent (kedysi to bolo 12,8). Z týchto odvodov ide iba jedno jediné percento na dávky v nezamestnanosti. Keď už sa chce búriť bez logiky, prečo si aspoň nevyberie niečo, na čo musí robiť viac? Prečo sa nebúri napríklad proti cirkvi, proti výcviku afgánskych vojakov, proti samotným vojakom či policajtom? Veď na toto všetko - a veľa ďalšieho - musí robiť tiež. Celá táto demagógia je na školáckej úrovni. Je to smiešne.
Upozornil by som na to, že facka dievčine, o ktorej hovoríš, je len slabý odvar permanentného teroru náckov v uliciach. Mnohí z nás ho mali možnosť pocítiť na vlastnej koži a u mnohých sa to neskončilo pocitmi, ale trvalými negatívnymi zdravotnými následkami.. V takom Rusku zabijú náckovia stovky ľudí ročne. Ale vraždy klasifikované ako rasovo orientované neobchádzajú ani Slovensko. Viem, že do roku 2005 ich bolo políciou objasnených sedem. Škoda, že niektorí ľudia to nevidia a hanba tým, čo to vidieť nechcú. Mám pocit, že niektorí jedinci si predstavia pod slovom nácek iba plešivca, ktorý má tiež nejaký názor a treba ho tolerovať. A to ma neskutočne ale neskutočne vytáča. Akoby mali tak strašnú hmlu pred očami, že ani nevidia, že nácek je odvodený od slova nacizmus. Že vyznáva nacistickú ideológiu, oslavuje holocaust a je to násilnícky sadista, ktorý slintá po jeho prinavrátení sa späť. Niekedy mám pocit, ako keby niektorí jedinci nepoznali históriu alebo akoby nechápali, že človek v minulosti bol rovnakou ľudskou bytosťou ako človek v súčasnosti a rovnako mal cit, charakter, rodinu a prežíval emócie. Raz mi jedna ženská povedala: "Však nech si hajlujú, keď chcú." Akoby to bolo iba obyčajné zdvihnutie ruky! Kde sú súvislosti? Hipík mi vraví: "Nevšímajte si ich, veď aj to je živé." Asi hľadá najrýchlejšiu cestu do plynovej komory alebo ja neviem.. Ako si vôbec môže niekto podať ruku s náckom? Ten dotyčný buď žije v krabici, alebo si nevidí ďalej ako za špičku nosa. Ako sa môže pozrieť do zrkadla!!? Ďalšej ženskej som sa raz pýtal, prečo sa bavila s  naci, či sa ich bála. Čo mi na to povedala? Radšej sa chyť stoličky. Vraj ona už nemá pätnásť rokov, aby takéto veci riešila. Do piči, nech to povie starej babke, ktorá prežila zverstvá koncentračného tábora, ale zvyšok jej rodiny to šťastie nemal. Pokiaľ neurobím viac, to najjednoduchšie, čo môžem spraviť, je ignorovať náckov v zmysle nebaviť sa s nimi. Je to ako keď malé decko robí zle a ty sa na tom smeješ. Jasné, že bude spokojne pokračovať ďalej, keď vidí tvoju podporu, nemá z toho žiaden postih a stále sú s ním všetci kamaráti.
Každopádne, kto ku zlu mlčí, sám zlo tvorí. Ak nechceme, aby mali fyzické útoky náckov a demonštrácie ich sily, moci a neohrozenosti v uliciach rovnaký efekt a pokračovanie ako šírenie strachu v spoločnosti jednotkami SA v minulosti, ak chceme bezpečné ulice pre všetkých, naberme odvahu a ako hovorí H:N:O: "Začnime si všímať náckov skôr ako si začnú všímať oni nás." A odvaha neznamená nemať strach. Odvaha znamená mať strach, ale dokázať ho prekonať. Majme na pamäti, že fašouni nie sú žiadni robocopovia. Rovnaké fyzikálne zákony, ktoré platia na nás, platia aj na nich.
Rád by som apeloval na pacifistov a častokrát len alibistov odôvodňujúcich svoju zdržanlivosť postaviť sa vyjadrením, že nechcú byť ako oni (nazi), aby neurážali a neprirovnávali tzv. radikálnych antifašistov k fašistom. Ak v nich nevidia rozdiel, nech si doplnia vzdelanie, alebo nech si aspoň otvoria filozofický slovník a zaostria pod písmenká F a N. Na rozdiel od fašistov a náckov, antifašisti neútočia na každého, kto má iný názor ako oni sami, nechcú odstrániť všetkých odporcov svojej ideológie, ani nikoho iného, tak ako nacisti a fašisti napríklad Rómov, čiernych, židov či homosexuálov. Stavajú sa na odpor len jedinému zlu. Keby nebol fašizmus, nie je ani antifašizmus. Prehodenie slovosledu tejto vety by asi nemalo zmysel, že? Antifašizmus nie je ideológia. Antifašizmus je obrana! Ľudí, ktorí si dovolia haniť tento antifašizmus, sa asi vyčíňanie náckov bytostne nedotýka a nedokážu si preto uvedomiť vážnosť situácie a riziko, ktoré hrozí napríklad neprehliadnuteľným Rómom, čiernym alebo výstredným punkáčom, ktorí sú viditeľnými odporcami fašizmu a nacizmu na sto metrov aj v tme. Dennodenne musia mať oči na stopkách, či na nich neskočí banda primitívov.
Chcel som povedať, bojujme všetci takou formou, akou kto vie, a keď odsudzovať, tak všetky prejavy fašizmu, nacizmu a rasizmu a tiež všetkých úbožiakov, ktorí ich iniciátorov podporujú, bratríčkujú sa s nimi a neštítia sa sadnúť si s nimi za jeden stôl bez toho, aby sa im snažili ich názory vyvrátiť.

Cibo: Spomínam si, že sa zúčastňuješ aj pár Antifa demošiek. Ako hodnotíš blokády napr. v Nemecku (Poľsko sa nepočíta :) )? A myslím si, že za zmienku stojí aj Praha, o ktorej si písal aj report. Tam si mal prsty v prevrátení policajného auta, či?

Feldek: Hah. V tom aute sedeli tiež dvaja fašounci, ktorých fízli čiastočne zachránili. Bola to čistá romantika. Predstavitelia tých najväčších hávedí, ktoré nás nekonečne terorizujú, boli zrazu zbavení svojej moci a autority. Boli vtedy tak maličkí, že sme ich na rozlúčku ako malé deti poriadne rozhojdali. Ale auto sme neprevrátili. Ja osobne by som ho aj prevrátil, ale dobehol týpek a usmernil nás, aby sme neblbli, že sa máme venovať len náckom. Naivne si vtedy myslel, že tentokrát nás médiá nevykreslia ako Stalinove deti a nebudú nás hádzať s fašistami do jedného vreca. Nazi pochod totižto nebol povolený a povstala tak aj široká verejnosť. Ak by bol povolený, nebol by tam nikto. (Okrem AFA a pod.) Česť výnimkám. Účastníkmi boli aj rôzne verejne činné a  známe "osobnosti" a bola to už vopred médiami pretriasaná udalosť. Samozrejme, ako vždy, tak aj teraz nám dali médiá nálepku ľavicových extrémistov a spravili z nás najväčšie špiny. Ale nebudem viac túto blokádu rozoberať, napísal som o nej obsiahly epický report prerývaný kritikami a úvahami na šesť A-štvoriek. Kto by chcel, nemám problém ho poslať. Inak, vyšiel aj v zine s názvom Reliqie, ktorý som ani ja sám doteraz nevidel. Takže ak náhodou číta vydavateľ, bol by som mu vďačný, keby sa ozval a poslal. Čo sa týka blokády v Drážďanoch vo februári 2012, dopadla dobre, hlavný zámer bol splnený a naci nepochodovali. Za povšimnutie stojí aj netradičné stretnutie našej deväťčlennej posádky punkáčov (až na jedného) s tromi babičkami, ktoré sme dojali natoľko, že nám začali tlieskať. Pravdepodobne sme im dali nádej, keď videli naše transparenty písané v angličtine s nápismi: "Nebyť fašista nestačí! Pridaj sa k AFA", "Antifašizmus je zodpovednosť nás všetkých!" a "Teror páchaný na iných, je teror páchaný na nás všetkých! AFA united!"
Je nutné, aby sme nečakali a na každý pochod dali okamžitú odpoveď! Je nutné zúčastňovať sa blokád a nespoliehať sa na to, že sa iní postavia za nás. A  už vôbec sa nespoliehať na neschopnú a nečinnú políciu. Nesmieme dovoliť náckom rásť na moci a na ich sebavedomí. Musíme im jasne ukázať, že v žiadnom prípade v uliciach tolerovaní nebudú!
Ak sme zdraví a máme finančné prostriedky napr. aj na cestu do zahraničia, nedištancujme sa aktívneho odporu vyhovárajúc sa, že je to ďaleko, nie je to v našom meste ani v našom štáte. Budem sa opakovať, ale sme ľudia a potrebujeme byť k sebe solidárni. Ak pomôžeme zahraničným antifašistom, pomôžeme aj sebe. Ak budeme ničiť neonacizmus a neofašizmus v zahraničí, bude ničený aj na Slovensku. Oslabíme fašistické medzinárodné väzby a utužíme tie antifašistické. Naopak, ak budeme ľahostajní, jedného dňa budeme možno potrebovať pomoc práve my a ostatní zostanú ľahostajní k nám.
Blokáda môže byť úspešná len za početnej účasti. Preto potrebuje tento boj každého jedného z nás. Nanešťastie sa ľudia častokrát vo vidine pohodlného života bez starostí, zbavujú zodpovednosti a nechávajú sa ovládnuť egoistickým sebaklamom typu: "Nemá to zmysel. Jeden človek naviac aj tak nič nezmôže. Bude nás málo, a nič sa nevyrieši." Nič sa nevyrieši len a práve vtedy, ak budú ľudia aj naďalej v takýchto postojoch zotrvávať!!! Nikto z nás nie je sám, tak ako sa mu možno na prvý pohľad zdá. Ak začne sám u seba, určite nájde spôsob, ako zohnať niekoho ďalšieho, kto sa pridá. Niekoho, kto rovnako tak začal sám u seba.

Cibo: Myslíš si, že sú ľudia málo aktívni (a dá sa povedať - a veľmi nerád to priznávam - ale niekedy to začína a končí len pri muzike). Čo ty na to? A aj celkovo všeobecne mladí ľudia, akosi strácajú záujem o punk ako taký.

Feldek: Tak áno. Ľudia sú apatickí z viacerých príčin: Po prvé to môže byť strach a neschopnosť ho prekonať kvôli chýbajúcemu presvedčeniu.
Po druhé: Nevedomosť.
Po tretie: Odpoveď jednotlivca: "Nič." (Materiálne) na otázku: "Čo z toho budem mať ja?"
Po štvrté: Človek nie je schopný ísť proti prúdu, tzn. proti väčšine, pretože sa nerozhoduje na základe toho, čo považuje za správne, ale na základe toho, že na neho budú ostatní ukazovať prstom.
No a piaty bod je univerzálny ako pre radových občanov, tak pre ľudí, ktorých označuješ ako tých, u ktorých to začína a končí len pri muzike. Oni už vopred odsúdili svoj boj na neúspech. To je to, o čom som hovoril v predchádzajúcej odpovedi na tému zúčastňovania sa blokád. Povedia si: "Načo sa búriť, keď všetci ostatní zostanú ticho. Načo budem iný, keď milióny ďalších zostanú stále takí istí. Načo budem bojkotovať tamto, keď budem sám proti všetkým, ktorí to podporia a nič sa nezmení." Samozrejme, že sa nič nezmení, keď si toto povie každý jeden z nás. To je práve tá chyba! Každý z nás musí začať sám u seba. Tak ako začali a začnú mnohí ďalší. Nesmieme čakať na iných, kým ich bude dosť a my sa potom pridáme. Tak sa nedostaneme nikdy nikam. Začať sám u seba! To je cesta!
Koniec koncov, história nám neraz ukázala, že to, čo v minulosti vraj "realisti" nazývali utópiou, sa v budúcnosti stalo vďaka idealistom skutočnosťou. Čo taký pád apartheidu? Zrušenie otroctva? Práva čiernych? Čo práva žien a ich právo voliť? Čo napríklad vybojovanie skrátenia pracovného času v USA alebo prosperujúce továrne bez šéfov v Argentíne? Ani nemusíme chodiť tak ďaleko. Čo prevrat v osemdesiatomdeviatom? A neodbočujme od témy výčitkou - čo nám to prinieslo. Pointa je, že štyri desaťročia boli mudrlanti, ktorí hovorili: "Nič sa nezmení. Nemá to zmysel, lebo je nás málo." Neverili, že komunizmus raz skončí, a preto nič neurobili. Ale boli aj disidenti! Disidenti, ktorí nebrali ohľad na otázku väčšiny. Viac idealistov! To je to, čo táto Zem potrebuje.
No a ešte ma napadá jedna príčina ľudskej apatie, a to viera v nejakú vyššiu moc, osud alebo v toho vraj milosrdného a všemohúceho Pána Boha. Podľa kresťanského výkladu, za všetko zlé, čo sa deje na tejto Zemi, si môžeme my ľudia. Ale za to dobré, za to už máme ďakovať Pánu Bohu. Za to už môže on. Veru, podaktorí sú od samej lásky k Bohu tak slepí, že nevidia, ako si serú do huby. Zdá sa im, že všetko je, ako má byť. Ja hovorím: Zďaleka nie je všetko, ako má byť a takýto sebaklam - alebo takýto druh pozitívneho myslenia - je len kontraproduktívne klišé, ktoré človeka nabáda problémy neriešiť. Ale znesiteľnejšie je chlácholiť sa, že zlo bude nakoniec potrestané. No samo sa určite nepotrestá! Pokiaľ mu my sami nedáme jasne najavo: "Tak toto teda nie!" bude sa šíriť naďalej a dotýkať sa našich životov! A budeme to my, kto sme mu dali zelenú.

Cibo: Punk ako protest, punk ako cesta, punk ako daj si pivo, punk ako móda... Ako vidíš dnešný punk?

Feldek: Punk ako protest je samozrejmosť, punk ako cesta - to je logické. To, že väčšina punkáčov pije pivo, má svoje dôvody, ale pivo primárne alebo zákonite s punkom nesúvisí, takže je to blbosť. Punk ako móda - to je úplný nezmysel. Móda je každú chvíľu iná. Punk je opak módy. Punkáči nechcú byť moderní ani zapadnúť do davu...Aha. Mal si na mysli truhlíkov, ktorí za chvíľu zmiznú. Ťažko sa mi odpovedá, ako vidím dnešný punk. Punk síce nemá pravidlá, nie je to žiadna politická strana, a teda nemá ani žiadny politický program, ale má určité svoje gró a určitú svoju filozofiu. Neviem, či je možné hovoriť o punku ako o dnešnom, minulom a budúcom. Nemyslím si, že tú filozofiu by mal udávať alebo meniť každý človek, ktorý má napr. číro alebo sa účastní na punkovom koncerte. To ak príde v budúcnosti na koncert niekto strapatý s  nášivkami na sebe a so samopalom cez plece, a potom pôjde na zasadačku summitu G - osmičky, tak to je budúci punk? V budúcnosti o tom budú hovoriť ako o  dnešnom punku?

Cibo: Čo tebe osobne dáva ešte punk? Ako si oslávil tvoju 30-tku? Kdesi v nejakom časáku bola anketa Punk po tridsiatke. Čo by si k tomu povedal?

Feldek: Tak už som sa na začiatku vyjadril, že punk mi kedysi stále viac otváral oči a myslím, že ich mám stále otvorené, takže stále mi dáva slobodu myslenia, teda aj slobodu ísť vlastnou cestou, byť sám sebou a na nič sa nehrať. Viem, kto som, mám svoju identitu a viem sa na seba pozrieť do zrkadla. Hovorím o  svedomí (hah). Berie mi zo života normy a formy, to znamená, že mi dáva voľnosť, jedinečný druh neviazanej zábavy, tuláctvo a v konečnom dôsledku nie nudný, ale pestrý život na zážitky aj poznanie. Na druhej strane musím priznať, že mi dáva aj trápenie a nie je to len med lízať. Keď mi kedysi hovorili, že to budem mať ťažké, ak sa neprispôsobím, vedel som, že majú pravdu, ale ... No proste, keď sa blížiš k tridsiatke, je to stále horšie a cítiš tlak zo všetkých strán. Punkáči miznú, sťahujú sa, zakladajú rodiny a niekedy máš pocit, že si zostal úplne sám a si mimozemšťan. Nehovoriac o tom, že nájsť si ženu v tvojom veku je čistá science fiction. Prípadne si zdravie vypýta daň za tvoj kaskadérsky život, ktorý si žil na dvesto percent, do toho príde kríza stredného veku a ak máš doma lano, mal by si ho vyhodiť. Hah. Niee, robím si srandu.
Inak, tridsiatku som oslávil fajnovo v kruhu asi štyridsať ľudí na opekačke. Prišli aj srdcu blízki kamoškovia - aj z iných miest, za doprovodu gitary sme si zahulákali nielen pri ohni, ale aj v buse po ceste do mesta v noci. Takže eňo-ňuňo.

Cibo: No nič, poďme k muzike. Ktorú kapelu by si tak podchytil, celkovo by si odporučil, a prečo? (Viem, že máš rád TOY PIŠTOLS...)

Feldek: Hej. Mám rád TOY PIŠTOLS, aj by som ich odporúčal. Je to svojská, nekomerčná - alebo možno by sa dalo povedať antikomerčná - kapela so skvelými, veľavravnými hodnotnými a trefnými textami, ktoré majú čo povedať. Nie je to žiadne klišé. Pre mňa je to spomedzi kapiel to najlepšie, čo momentálne - a aj za posledné roky - slovenská punková scéna ponúka. Posledné dva albumy ("Prispôsob sa alebo zdochni" a "Arbeit macht frei") stoja zato.
Potom by som tiež odporučil koncert legendárnej českej undergroundovej kapely TELEFON. Úžasný osobitý a nekontrolovaný spevákov prejav sa prudko vymyká bežnému priemeru a povedal by som, že patrí na zoznam ohrozených druhov. Klobúk dole! Žiaľ, doteraz nemám žiadnu ich nahrávku. Viem, že ich "Smysl malých činů" vyšiel len na LP-čku, ale nemám gramofón (zatiaľ), takže viac ti nepoviem.
No a podchytiť by si asi zaslúžil aj taký NAĆO NÁZOV, ktorý už síce nehrá (zatiaľ), ale ťažko zabudnúť na jeho dlhoročné účinkovanie a umeleckú tvorbu preplnenú častými metaforami a týmito pičovinkami (zabudol som všeobecný názov týchto prostriedkov), ktoré odhaľujú dušu poeta a nespočetným množstvom rýmov, ktoré vôbec nejdú na úkor zmyselnosti textov. Nechýba hnev, túžba, drzosť a úprimnosť, odkaz, výzva, paródia, humor či skepsa. Vysoká dávka kreativity zanechala niekoľko jedinečných "hitoviek" a je to výborná muzika.
Odporúčam tiež moje obľúbené posledné dva albumy od SPOTS. Punk, jak sa "patrí". Len škoda, že už nemajú pôvodného speváka. Zvláštnosťou sú tu netradičné klávesy.

Cibo: Čo teraz počúvaš? Ozaj a počúvaš ešte kazety?

Teraz počúvam ruské PUSSY RIOT a švédky BEYOND PINK. Podotýkam, že nápadná podobnosť kapiel (čisto ženské zastúpenie) je v mojom momentálnom poslucháčskom zábere čisto náhodná (hah). PUSSY RIOT nedávno vyšli z basy. Minimálne po roku. Predtým, ako šli sedieť, mohli dostať milosť, ak by sa Putinovi ospravedlnili. Odmietli to a bili sa za pravdu až do konca. To je punk do piči! Konečne som "spoznal" punkerky. Nahrávka, ktorú mám, má len šesť pesničiek, ale stojí zato. Cítiť z nej silnú občiansku neposlušnosť, podnecovanie k vzbure ... proste je to o niečom, a naplno prežívané emócie Rusiek na teba môžu preskočiť ako blchy. Na mňa preskočili, a aj ma pohrýzli. Boli to blchy - zimomriavky. Niekomu, kto veľmi dbá na kvalitu muziky, sa to možno bude zdať slabé, ale na to sa ja môžem vysrať. Má to silnú výpovednú hodnotu a punk je pre mňa o  hudbe až v druhom rade. Nič také si ešte nepočul. Teda aspoň ja nie. Teda až na prvú pesničku, kde budeš počuť ANGELIC UPSTARTS. Inak, myslím, že sa im podarilo ukážkovo využiť kapelu naplno ako nástroj alebo ako zbraň, ktorú namierili napr. na cirkev alebo Putinovu vládu tvrdej ruky, o čom svedčia prejavy solidarity s PUSSY RIOT po celom svete. Ak to budeš počúvať, nezabudni, že treba poriadne vypiecť volume.
BEYOND PINK ma zaujali na žilinskom koncerte. Perfektný nářez. Perfektná bubeníčka. Ou! Jej výkon okorenený nonstop nasratým výrazom tváre s vycerenými zubiskami a neustálym spevom - aj keď nemala mikrofón - no bomba. Ešte bola aj pekná. Skoro som sa zamiloval. Hah. Už som toho videl dosť, ale vždy sa ešte nájde niečo, čo ma ohromí. Väčší zážitok je ale vidieť ich naživo v akcii ako len počúvať. Nie kvôli fyzickej kráse, ale kvôli tomu celkovému energickému dynamickému prejavu v plnom nasadení. Aj keď jasné, že to bolo zaujímavejšie v ženskom obsadení. Ženská kapela sa len tak nevidí. A už vôbec nie tak drsná, odvážna až agresívna. To boli chlapi v ženských telách. Hah.
Kazety počúvam už len veľmi sporadicky, lebo terčom môjho záujmu sú zväčša iba "nové" veci, ktoré sa ku mne ešte nedostali, a tých dnes už moc na kazetách nezoženieš. Naposledy som počúval na páske NAĆO NÁZOV a predtým ROSA PARKS, ktorých kazetu som dostal od Romana na Ffud feste. Ale tiež na opekačku som zobral magič, kde sme počúvali staré veci vo veľkom a mohli sme si pekne zabékať.

Cibo: A ako to teraz vyzerá s kapelami v Žiline?

Feldek: Tak je tu RÜBÄNISKÖ, DISIDENT, PROTI SRSTI,...PPL sa ukázali znova minulý rok pred Vianocami...No a potom sú tu vrieskaničky ako BOILING POINT alebo RATS GET FAT a je ich tu ešte asi viacej, ale nie je to môj žáner, takže neviem. HOUSE OF TECH je tu ešte, vidíš. Ja mám rád, keď kapela dokáže naladiť publikum na rovnakú vlnu skrz tému a ideu songu, ktorý hrá, a to bez zrozumiteľných - alebo aspoň trochu zrozumiteľných - textov nejde. Je fajn, keď to nie je len kapela, ktorá sa vyjadrí a vyhodí to všetko zo seba, ale môžeme si zaspievať všetci spolu. Je to už mám pocit takým trendom. Čím uvrieskanejšie, tým lepšie. Len škoda, že to tak trochu ide na úkor myšlienky alebo zdelenia odkazu. Dúfam, že sa teraz niekto neurazí, čo? Ja som vďačný za každý underground, aj keď ho zrovna nepočúvam. No a viem, že si sa pýtal na kapely, ale netreba zabudnúť ani na našeho DÁŠU FON FĽAŠU, ktorý na koncerte dobre padne aj zo spomínaných dôvodov.

Cibo: Som myslel, že by si povedal niečo o tom cestovaní, kde si všade bol, dáky ten zážitek a či sa ešte kdesi chystáš.

Tak bol som už všade možne v Európe, ale všade možne som aj nebol. Nikdy som nebol nikde vo východnej Európe. Mimo náš kontinent som zavítal do mojej obľúbenej Afriky - do tej ozajstnej rovníkovej, konkrétne do Kene. O rok aj čosi nato ma už svrbeli päty a vybral som sa do Indie.
Tých zážitkov je z cestovania milión. Asi by som ti mal dať radšej adresu na jeden cestovateľský portál, kde dosť zážitkov popisujem. Ale tak - aby si ma nepreklínal - dám jeden taký, na ktorý isto nikdy nezabudnem, ktorý by mohol aj ľudí zaujímať, keďže už počas mojej a Frťovej výpravy v Keni sa šírili útržky tejto historky po Slovensku. Boli sme zadržaní na fízlici v Mtwape, zobrali nám odtlačky prstov pomocou nejakého uhlíka a mali sme ísť natvrdo sedieť na dva až desať rokov. Celá Keňa hulí trávu, ale pritom ide o závažný trestný čin. Neexistujú žiadne podmienečné tresty ako u nás. Ešte keď nás fízli prehľadávali a všetky veci sme vyložili na stôl, Frťo stihol ešte pár gramov zožrať. (Hah) Teraz sa smejem, ale vtedy mi fakt nebolo všetko jedno. Táto predstava ma prinútila pozrieť sa v mojich predstavách tam, kde som sa roky rokúce nepozeral. Do budúcnosti. Nevidel som ani tak moju budúcnosť, ale niekoho na Slovensku bezo mňa. Boli to desivé predstavy. Ale určite som videl aj seba, ako píšem listy a myslel aj na hygienické a  iné podmienky v base, a teda aj na choroby a neviem čo ešte. Byť zavretý na kontinente veľkých vtákov a v krajine, kde päťdesiat percent žien je HIV pozitívnych (tzn., že s chlapmi to asi tiež nebude ružové), by veru nebolo bohviečo. Nakoniec sme sa z tohto srabu doslova vykúpili, a to úplatkom v  hodnote osemsto eur, čo je pre Keňana obrovský majland, keďže priemerná denná mzda je tu vypočítaná na cca sedemdesiat centov (a to sú len štatistiky). Mali sme ale málo peňazí, a tak sme museli kontaktovať rodiny na Slovensku, aby nám poslali zvyšok a aby sme ešte aj mali z čoho žiť ... Myslíš si, že sme sa z toho poučili? Naďalej sme húlili o sto šesto. Nedaj si jointa za päťdesiat centov, keď ho do teba tlačia na každom kroku. Zaujímavé bolo, že už dve - tri hodinky po tom, ako sme sa dostali z týchto sračiek von, z nás opadlo všetko napätie a stres a vôbec nás netrápilo, že sme prišli o kopec prachov zbytočne a že sme sa zadĺžili. Vysmiati od ucha k uchu (nie účinkom ganje) sme mohli bádať ďalej a Afriku sme nasávali plnými dúškami. V súvislosti s blahodárnym účinkom cudzieho prostredia a inej kultúry, cestovania a poznávania nepoznaného ma napadá aj ďalšia podobná príhoda, ktorá sa stala na jednom zo štvorice Baleárskych ostrovov, na Mallorce, kam som sa vydal nechtiac sám. Spával som pod holým nebom (kým som bol na Es Trenc, tak v háji na pláži) a všetky veci som mal teda so sebou. Jasné, že bolo horúco, a tak som skočil do mora. Zabudol som ale na jednu pomerne dôležitú vec, a to vytiahnuť si z vačku peňaženku. Od tejto chvíle po dobu ďalších troch rokov som mohol na už naozaj trápnu a nekonečnú otázku fízlov: "Kde máte doklad totožnosti?" odpovedať: "V Stredozemnom mori." Toto more mi zobralo aj spiatočnú letenku a všetky dukáty, s ktorými som si mohol žiť ako veľký zemepán, ak by som chcel. Haluz bola, že to, že som prišiel o peňaženku, som zistil až v momente, keď som konečne asi po troch kilometroch cesty vystopoval obchod s cieľom uhasiť smäd a zaistiť nejakú poživeň. Hold smola... Pohľadal som láhev, iný zdroj vody- aj keď čudnej a keďže bola už tma, šľahol som sa do hája. "Aj zajtra je deň." Možno by som sa mal trápiť a  stresovať, čo bude ďalej, ale ver či never, bolo mi stále fajn, úplne, že pohoda-jahoda, lážo-plážo, jak "Frančesko na pláži" od ŠANOVA. Pristihol som sa, že si tú situáciu priam vychutnávam. Nemal som vôbec nič, len sám seba. Nebol som k ničomu viazaný. Keď si na cestách, z geografického hľadiska nie si viazaný k žiadnemu bodu. Bol som ďaleko preč od domova na ostrove a dokonca som nebol už ani občan, keďže som prišiel o občiansky. No nie je to romantika? Krása! Bol to blažený pocit, pocit tej najvznešenejšej hodnoty hodnôt - slobody. Viem, že to bude asi málokto chápať, ale pýtal si sa ma na zážitok. Cestovanie a hlavne cestovanie - bádanie (hah), ako ja zvyknem hovoriť, je radosť a veci, ktoré by boli pre teba na Slovači problémom a dokázali by ti pokaziť deň, sú na cestách len malichernosti, na ktoré hneď zabudneš. Skočíš na kaktus bosou nohou, nevadí. Okradnú ťa na ulici o mobil, nevadí. Chudáčisko ťa ojebe o  prachy, nevadí. Zoškvaríš si kožu na žeravom výfuku motorky, nevadí. Necítiš ... Pozor! Okradnú ťa fízli, vadí! Ale iba tým, že sa budeš rozčulovať, ničomu nepomôžeš.
Tak napokon nebol len jeden zážitok, ale už dosť! Do pyžama a spať! Ak by to niekoho zaujímalo, na orbion.cz pod mojím cestovateľským menom (nickom) 75postoj je veľa fotiek z mojich výprav a fotoalbumy Keňa, Sever Indie a Juh Indie sú editované mojimi komentármi. Na azet.sk, tiež pod nickom 75postoj, je asi zo 30 videí z Kene, Indie, Švédska a dve sú z Majorky. Tieto dve odporúčam, vraj je to dobré (Hah). Jedno je pod názvom Expedova Feldekícia a druhé pod nejakým podobným. Ale inak je to úplná pičovina. Videá sú kratučké, dlhšie nechcelo zobrať. Tiež sú tam nejaké fotoalbumy, ale bez komentárov.
A či sa niekam ešte chystám? No už dlho sa chystám do Švédska a tiež sa chcem vrátiť do Kene. Návrat do Kene je aj mojím snom, ktorý stále verím, že sa splní. Pôvodne som chcel ísť do Južnej Ameriky, niekam do Amazónie, takže asi do Peru, potom som sa dokonca nechal ukecať jednou kráskou na Karibské ostrovy so štartom na Trinidade, kde žil jej známy s plachetnicou, no ale stali sa veci, ktoré sa nemali stať, zistil som, že nie som nesmrteľný, takže hlavné je teraz pre mňa vrátiť sa tam, kde som od začiatku vedel, že sa raz vrátiť chcem, a to je do Kene. Tiež by som raz rád absolvoval výpravu do Laponska, ktorú som musel odvolať a už len na míle vzdialenými snamy zostali napr. Kamčatka alebo ďalšie africké krajiny.

Cibo: A na záver - že kedy si prišiel o panictvo?

Feldek: V noci cez zimu, vole. A čo ty, ty pornoherec? Som počul, že si zobral hlavnú rolu vo filme "Cíbik vták".

Cibo: Dobre. Na záver nejaké pozdravy, dáke slovo do života alebo čo chceš.

Feldek: Čo sa týka tých slov do života, pár tých, ktoré som chcel, som už počas odpovedí rozhádzal, tak snáď už len toľko, aby sme mali na pamäti, že bojovať neznamená len stavať barikády. V každodennom živote neskláňajte hlavu, reagujte a vždy zaujmite svoje stanovisko. Buďte ostatným príkladom!
Pozdraviť a vzdať hold by som chcel všetkým tým, o ktorých som už hovoril, že si zaslúžia našu pozornosť, všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom stavajú na odpor voči akýmkoľvek formám útlaku, bezprávia a nespravodlivosti okolo nás alebo aj všade vo svete, špeciálne starým preživším trosečníkom a old school punkáčom, ktorí si stále stoja za svojím a ktorým ich punk už ani Mike Tyson z hlavy nevybije a výzorom provokujúcim punkáčom, ktorí sa napriek nekonečnej diskriminácii neserú ukazovať svoj protest každý deň v roku a na každom kroku či už v Paštinej Závadke, alebo v New Yorku, na ulici alebo na úrade, na ceste do pohostinstva alebo do práce, pred nacistami alebo pred svokrovcami.
Samozrejme díky tebe, pán Cíbik za otázky, a Adrikovi za priestor.
Všetci sa držte, držím päste!

75postoj@azet.sk

Pridaj komentár k rozhovoru:

Meno:

Email:

Antispam: C+U+V

Správa:

Zaujalo nás:

Posledné komentáre:

dnes 14:49 deegee:


Wrbo: Nesom istý, či si Adam pamätá večer :(
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

včera 07:06 Wrbo:


haha super report :-) Adam mi to podal podstatne strohejšie, už aj čítam, že prečo :-D
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

22.03. 19:06 emo:


Jedina moznost spieval Achmed. bol aj Vrabec ale nie vzdy. a staly clen bol Papi na gitare. Bicie neviem kto.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

22.03. 12:15 Majo:


Jasné že Košice!!!pilier ug scény vtedy a z chromatic A
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:21 adrik:


http://muzika-komunika.blogspot.com/2017/02/jedina-moznost-skusobna-live-atrium.html
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:20 Noro TT/Wien:


A bola tu otazka na tu Jedinu Moznost. Mysli sa JM z Kosic, kde hrali clenovia Nonc., tusim v 1989-91 (inac velmi potesilo, toto pocut po vyse 30 rokoch!)
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:17 Noro TT/Wien:


Dobre si to napisal kamo! Oplatilo sa z Viedne prist, aj ked boli namietky, ze Noncoformistisu nezohrati, ale u mna to atmosfera koncertu (aj pred koncertom) prevalcovala. Prach som predtym nepoznal ( ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 11:58 Majo:


A ktorej jedinej možnosti?lebo jedna je niekde z Handlovej,
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

20.03. 21:21 fog:


no vidis brasko, ako si to pekne naklepal. ako nic. mucosolvan na hrad.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

20.03. 11:05 Kubo:


A na záver setu Nonconformist ešte odznel cover kapely Jediná Možnosť ! Ak sa Vám dá tak určite choďte na ich koncerty v Žiline, Nitre, Bratislave, Brne a Prahe.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)